Človek je tvor, ktorý sa dokáže vynájsť. Oproti iným živočíchom je vskutku veľmi flexibilný a napriek mnohým evolučným kúskom nepredvídateľne otvorený rôznym možnostiam. Na končatinách síce nemá účelovo vymedzené ostré pazúriky, ale dokáže si vyrobiť a vziať do rúk nástroj, ktorý práve potrebuje.
Ani zimnú srsť, ktorá by ho chránila pred chladom, nemá, no vie si ušiť a obliecť kabát, ktorý ho v zime zahreje a aj obydlie si sofistikovane vykúri.
Vyhráva ten, kto sa prispôsobí
Keď pred dvestotisíc rokmi opustil Afriku a vybral sa na sever, stal sa belochom, keďže to bolo výhodnejšie. Presadil sa genetický variant svetlejšej farby pleti, pretože v severnejších polohách bolo výhodné mať svetlú pokožku. Človek tak dokázal lepšie vstrebať aj menej UV svetla a zároveň v organizme naďalej vytvárať dostatočné množstvo vitamínu D.
Dokonca sa naučil tráviť mlieko aj v dospelom veku. Ako píše na svojej webovej stránke venovanej výskumom v tejto oblasti aj profesor genetiky na Stanfordovej univerzite v Kalifornii Jonathan Pritchard, išlo o klasický evolučný skok v darwinovskom zmysle v čase, keď obžive človeka začalo dominovať poľnohospodárstvo a chov dobytka.
Keďže medzi základné potraviny sa niekedy pred sedemtisíc rokmi dostalo aj mlieko, dokázal si človek vytvoriť toleranciu na laktózu. „Ide o klasickú adaptívnu odpoveď na nové životné okolnosti,“ vysvetľuje Pritchard.
Príliš čisté prostredie
Počas vývoja však človek výhody nielen získava, často o ne v modernom prostredí, ktoré si vytvoril, aj prichádza. Málokto dnes vie, že spoločný predchodca dnešného človeka mal kedysi aj tretie očné viečko, hýbal pohotovo ušami, a asi mal aj chvost, podobne ako ho majú mnohé živočíchy. Človek sa však do dnešných dní zbavil aj iných drobností.
Profesorka medicíny a antropologička Kathleen Barnes z John Hopkins University dáva napríklad do súvisu silný nárast autoimunitných ochorení a rôznych druhov alergií s tým, že náš organizmus v modernej a hygienicky perfektne čistej súčasnosti prišiel o dlhodobého črevného parazita.
Ten kedysi stimuloval náš imunitný systém k tvorbe obranných látok, ktoré človeka chránili nielen pred parazitom, ale aj pred prehnanými reakciami imunitného systému na iné látky. Dnes nám táto „prirodzená korekcia“ chýba a organizmus si zatiaľ nedokáže poradiť sám.
„Samozrejme, nemôžeme preto teraz začať mestá znečisťovať parazitom,“ hovorí americká antropologička. „Ale dali by sa rekonštruovať kľúčové molekuly na jeho povrchu a tým aj trénovať imunitný systém zodpovedajúcim spôsobom tak, aby nereagoval prehnane,“ cituje Barnsovú k téme nemecký portál Die Welt.
Človek sediaci
Tlak prirodzeného výberu dnes chýba, nemusíme už zápasiť o prežitie. Človek už nemá žiadnych nepriateľov predátorov, dokáže vyprodukovať potraviny, ktoré by uživili všetkých sedem miliárd obyvateľov planéty aj viac, no zdá sa, že svoje životné prostredie si utvára oveľa rýchlejšie, ako je schopný biologicky sa naň adaptovať.
