BRATISLAVA. Plošné previerky aktívnych sudcov, ktoré pôvodne presadil Smer, nová ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Hídu nepodporuje, v niektorých prípadoch si však takýto postup predstaviť vie.
„Je priestor, aby sa v rámci disciplinárneho konania zaoberal disciplinárny senát individuálne aj otázkou spoľahlivosti sudcu,“ povedala pre SME.
“"Nie je prípustné, aby boli sudcovia závislí od hodnotenia tajných služieb."
„
Ak sudcu za nejaký problém či prehrešok začali disciplinárne stíhať, bola spochybnená jeho nestrannosť či sa ukázali jeho pochybné kontakty, mohli by ho preverovať Národný bezpečnostný úrad či tajná služba.
Bezpečnostné previerky, ktoré v roku 2014 presadil Smer, sa mali pôvodne týkať úplne všetkých sudcov. Súdna rada ich napadla na Ústavnom súde, ktorý pozastavil účinnosť niektorých častí zákona. Dnes preverujú len kandidátov na sudcov.
Ústavný súd ešte stále môže rozhodnúť, že plošné bezpečnostné previerky sudcov sú v poriadku.

Sudcovia sa bránia
Proti previerkam všetkých sudcov bola už v čase, keď Smer novinku schvaľoval, väčšina politických strán aj odborníkov. Najostrejšie proti nim vystupovali sudcovia, no kritizovala ich aj Žitňanská. Myšlienka, aby sa previerky uplatnili len v disciplinárnych konaniach, by mohla byť kompromisom.
Proti by nenamietalo ani združenie sudcov Za otvorenú justíciu, hoci previerky všetkých sudcov odmieta. „Ak by v rámci disciplinárneho konania boli také poznatky, ktoré by naznačovali nejaké prepojenie sudcu na podsvetie, tak by tento nástroj mohol slúžiť pri posudzovaní situácie,“ povedala prezidentka združenia Katarína Javorčíková.
Disciplinárne senáty podľa nej aj doteraz mohli teoreticky požiadať bezpečnostnú previerku sudcu, keďže sa riadia Trestným poriadkom. Žiadne také požiadavky sa však nevyskytli.
Za prijateľné považuje Žitňanskej riešenie aj advokátka Zuzana Čaputová, ktorá spolupracuje s Via Iuris. „Keď sa tvoril návrh na preverovanie sudcov, tento variant nám dával najväčšiu logiku,“ povedala. Aj pri tejto verzii podľa nej hrozí zneužitie ako pri každom druhu preverovania.
„Môžeme sa stretnúť so šikanóznymi disciplinárnymi podaniami, no priestor na takéto zneužívanie je výrazne zúžený oproti plošným previerkam.“
Súdna rada odmieta previerky v akejkoľvek podobe. „Nie je prípustné, aby boli sudcovia závislí od hodnotenia tajných služieb,“ zdôraznila šéfka rady Jana Bajánková. Súčasné zákony a pravidlá sudcovských disciplinárok sú podľa nej dostatočné.

Čaká sa na Ústavný súd
Aby sa situácia pohla, musí najskôr rozhodnúť Ústavný súd. Otázkou previerok sa zaoberá už od septembra 2014. „Sudca spravodajca pripravuje podklady na rozhodnutie vo veci samej v pléne Ústavného súdu. Termín prerokovania k dnešnému dňu stanovený nebol,“ povedala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
Prvých kandidátov na sudcov preveril Národný bezpečnostný úrad ešte v septembri. Jeden z nich hneď neprešiel.
Úrad o konkrétnych ľuďoch nepíše, či by im previerku udelil, alebo nie, keďže nejde o štandardné preverovanie na konkrétny stupeň utajenia.
Výsledkom sú len zhromaždené poznatky zo sledovaných oblastí života. Vyhodnocuje ich Súdna rada, ktorá o kandidátovi napokon rozhoduje.

Beata
Balogová
