Aký bol váš návrat na ministerstvo po štyroch rokoch?
„Štandardný.“
Našli ste nejaké nepríjemné prekvapenia?
„Takto to neviem pomenovať. Ministerstvo spravodlivosti som sledovala po celý čas, aj keď som bola opozičná poslankyňa. Nemalo by ma tu preto niečo zásadne prekvapiť. Viem, čo tu funguje a čo nie. Ak som v minulosti kritizovala, že niektoré veci sa nepohli dostatočne rýchlo, alebo že neboli vôbec urobené, tak o tom viem a na to nastavujem aj programové vyhlásenie vlády. Nemám pocit, že som niečím zaskočená.“
V roku 2010 ste ministerstvo prevzali po HZDS. Keď porovnávate situáciu, v akej ste ministerstvo prevzali vtedy a teraz, aký je rozdiel?
„Atmosféra je iná v tom, že pozíciu predsedníčky Súdnej rady a predsedníčky Najvyššieho súdu zastávajú dve dámy, s ktorými mám konštruktívnu a normálnu diskusiu. V tomto zmysle je atmosféra určite iná, pretože umožňuje normálnu komunikáciu s týmito inštitúciami. Na druhej strane masa nahromadených problémov iného typu, ktoré vo veľkej miere súvisia s efektívnosťou justície, je v niečom väčšia.“
Váš návrat na ministerstvo spravodlivosti vaši voliči očakávali, no podľa reakcií po voľbách nečakali, že sa tam dostanete vo vláde so Smerom. Vy ste o takomto zoskupení politických síl uvažovali aj pred voľbami?
„Otázkou pozície ministerky spravodlivosti som sa pred voľbami zásadným spôsobom nezaoberala. Snažila som sa o to, aby strana, ktorú reprezentujem, mala čo najlepší výsledok. Voľby dopadli tak, ako dopadli. A to nielen pre nás.“
Napadlo vám už predtým, že budete ministerkou vo vláde so Smerom?
„Voľby nás všetkých prekvapili. Akékoľvek predvolebné úvahy sa potom stali bezpredmetné. Nepatrím k tým, ktorí pred voľbami vykresľujú stranícku či osobnú situáciu, aká nastane po voľbách. Moja skúsenosť z politického života totiž hovorí, že voľby dopadnú napokon inak, než sa hovorí pred nimi. Spravidla potom aj vláda vyzerá inak, ako sa uvádza vopred. To, čo ma zaskočilo tentoraz, je rozdiel medzi predpokladaným či očakávaným. Rozdiel medzi tým, čo si človek vedel predstaviť, a medzi realitou bol pre mňa brutálny.“

Napokon ste do rokovaní so Smerom išli. Presvedčil vás Smer, že je aspoň v niečom iný ako v minulosti, keď ste ho neraz kritizovali?
„Do rokovaní sme išli s predstavami presadiť maximum z toho, čo sme hovorili pred voľbami a čo sme si označili za priority. S tým som išla aj ja osobne do rokovaní. Z priorít sme presadili veľa. Klásť si otázku, kto je iný alebo rovnaký, nie je spôsob môjho uvažovania. Mojím záujmom je mať čo najlepšiu dohodu, čo najlepšie zadefinované priority, čo najlepšie napísané programové vyhlásenie vlády, na dodržiavaní týchto dohôd a vyhlásenia vlády trvať a na tom stavať. To je môj prístup ku koaličnej vláde.“
Veríte, že nájdete oporu aj v Smere, s ktorým sa v mnohom názorovo líšite?