BANSKÁ BYSTRICA. Obyvatelia zariadenia Kotva IV v Banskej Bystrici prišli v piatok 8. apríla pred Mestský úrad v Banskej Bystrici, aby upozornili na neúnosné podmienky svojho života.
Spísali petíciu, s ktorou sa obrátili na zriaďovateľa útulku pre rodiny s deťmi.
Spúšťačom akcie bola tragická smrť Radka Kuchára, otca dvoch malých detí. Mladý muž si siahol 2. apríla na život potom, ako ho pre porušenie pravidiel vylúčili z núdzového bývania a zostal na ulici. V objekte Kotvy IV sa nesmel stretávať s manželkou a svojimi deťmi.
"V tomto zariadení nám je popieraná ľudská dôstojnosť, sčasti obmedzovaná sloboda a je nám zasahované do súkromia. Neustále zákazy a nátlak, ktorý je na nás vyvíjaný je už neúnosný," uvádzajú ubytovaní klienti vo svojej petícii.
Hranice motivácie
Zariadenie núdzového bývania pre rodiny s deťmi je súčasťou prestupného modelu dočasného bývania, ktorý pred pätnástimi rokmi vybudoval pedagóg, dnes vedúci odboru sociálnych vecí Mestského úradu v Banskej Bystrici, Karol Langstein.
Karol Langstein prestupný systém bývania s prísnym režimom obhajuje: "Ak by bol tento systém zlý, tak by ho asi nekopírovali. Už pomaly dobre že sa nedostáva do legislatívy". (zdroj: Ingrid Ďurinová)Klienti majú byť podľa neho motivovaní k tomu, aby sami chceli stúpať za lepšou kvalitou svojho života.
Systémom prestupného bývania v Banskej Bystrici sa inšpirovalo aj mesto Dolný Kubín. So súhlasom autorov v Banskej Bystrici použili tie isté názvy pre jednotlivé časti siete zariadení krízovej intervencie.
Za desať rokov začlenili 324 Rómov. Systém je citlivý na zmeny Čítajte "Kotva je otvorené zariadenie. Kto chce, príde, požiada a ak spĺňa podmienky, býva. Kto nechce, odíde. Snažíme sa pomáhať ľuďom, aby po tých stupienkoch prestupného bývania išli stále do lepšieho a lepšieho. Podmienky sú stanovené prevádzkovým poriadkom," vysvetľoval novinárom Langstein.
Konflikt kultúr?
Prísny režim a nepochopenie zo strany sociálnych pracovníkov narazili na kultúrne zvyky Rómov, ktorí sa chceli rozlúčiť s mŕtvym členom rodiny. Vartovanie im nebolo umožnené s odvolaním sa na prevádzkový poriadok zariadenia.
"Vartovanie trvá dva-tri dni a na tomto akte sa spomína na život zosnulého, stretáva sa široká rodina a tým sa prejavuje súcit, súdržnosť a podpora pozostalým," vysvetľujú Rómovia prostredníctvom písomnej petície.
Rozlúčka sa nakoniec uskutočnila iba na parkovisku.
"Ani v nemocnici nemôžete piť. Oni sa opíjali v meste a výsledkom toho je jedno ľudské nešťastie. Potrebujú na niekoho hodiť vinu," povedal Langstein novinárom pred mestským úradom.
Karol Langstein: "Nech to prešetria orgány, ktoré to majú prešetrovať. Kľudne nech príde polícia, orgány činné v trestnom konaní a nech toto riešia. Nech príde kontrola z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z úradu práce, nech sa páči, nech prídu všetci." (zdroj: Ingrid Ďurinová)Petíciu podpísali všetci dospelí zástupcovia trinástich rodín, ktoré v Kotve IV žijú a odovzdali ju cez podateľňu primátorovi Banskej Bystrice.
"V minulom roku si bol primátor pozrieť zariadenie Kotva a v tom období sme nezaznamenali žiadne podnety a pripomienky. Petíciou sa budeme samozrejme zaoberať," reagovala hovorkyňa primátora Zdenka Sekerešová.
Tlak moci
"Petíciou by sme chceli dosiahnuť zrušenie niektorých zákazov, ktoré nám dávajú. Chceme, aby nás príbuzní navštívili a nechceme, aby ľudia chodili na ulicu a zobrali si život ako náš kamarát Radko," uviedol pre Sme Michal Švantner z petičného výboru.
Podľa jeho slov nepožadujú žiadne personálne zmeny, ale iba zmenu podmienok bývania.
"Sľubovali nám, že keď sa polepšíme, dostaneme sa ďalej. Je to kolobeh, bývame tu aj osem rokov a stále sa vraciame späť. Ľudia chcú ísť ďalej a mať lepšie podmienky bývania," vysvetlil Švantner.
Prekonali strach. Podľa slov šéfa sociálneho odboru mesta sa nemusia báť sankcií. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Klienti zariadenia núdzového bývania v Banskej Bystrici sa v petícii sťažujú aj na prístup a postoj sociálnych pracovníkov. Podľa nich sú permanentne kritizovaní a zažívajú pohŕdanie.
"Myslíme si, že vzdelaní ľudia, ktorí nám majú pomáhať, by v nás nemali vyvolávať pocit podradenosti, neschopnosti a nemali by nám v prípade, že sa na niečo sťažujeme alebo niečomu nerozumieme odpovedať spôsobom: Tam je brána, nikto vás tu nedrží," uvádza sa v petícii.
Rómovia sa tiež obávajú toho, že im môžu odobrať deti do náhradnej starostlivosti alebo detských domovov.
Jolana Nátherová (vpravo) si myslí, že múdry sociálny pracovník by mal vedieť predchádzať takýmto situáciám. Vedľa nej vdova po Radkovi Kuchárovi s dieťaťom. (zdroj: Ingrid Ďurinová)"Verím, že keby bola zachovaná ľudská dôstojnosť a etický kódex sociálnych pracovníkov ku klientom na Kotve, tak sa takáto udalosť nemusela stať," myslí si odborníčka na sociálnu prácu Jolana Nátherová.
"Naše mesto si nemôže myslieť, že iba ono má patent na sociálnu prácu a potom to vyzerá, ako keby Kotva bol taký pamätník sociálnej práce."
Podľa Nátherovej výsledky sociálnej práce v Kotve ukazujú, že "ten pamätník nie je ten správny model a určite je tam priestor na zmenu."
Pochopenie aj podpora
Maroš Balog z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity sa osobne zúčastnil pietneho aktu pred mestským úradom. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Maroš Balog z regionálnej kancelárie rómskeho splnomocnenca prisľúbil, že vyvolajú pracovné rokovanie za účasti členov petičného výboru, občianskych združení a aktivistov, ktorí pred mestský úrad prišli a pokúsia sa dosiahnuť zlepšenie podmienok života Rómov v Kotve.
"Je smutné, že práve v Medzinárodný deň Rómov dávajú tento signál. Možno je nejaká paralela v tom, že Rómovia sú v takej situácii, kedy chcú deklarovať hlasnejšie to, že majú rovnaké hodnoty a práva na normálny život," povedal Balog.
Poslankyňa národnej rady Viera Dubačová prejavila svojou prítomnosťou na pietnom akte podporu Rómom z Kotvy. (zdroj: Ingrid Ďurinová)"Dnes som sem bola prizvaná, petíciu som prebrala, idem si ju preštudovať. Robila som s mladými ľuďmi a boli to aj ľudia z Kotvy. Mala som s nimi dobrú spoluprácu, ich snahou je dostať sa odtiaľ. Tá situácia sa asi vyhrotila, zrejme bude treba nadviazať obojstranný dialóg a začať veci riešiť," uviedla Dubačová s tým, že podá podnet na sociálnu komisiu a pripraví verejné zhromaždenie priamo v zariadení núdzového bývania.
Obyvatelia Kotvy IV pracujú a platia si nájomné. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
