BRATISLAVA. Poslankyňa Národnej rady SR za SaS Anna Zemanová navrhuje, aby sa účinnosť nového zákona o odpadoch v časti, ktorá súvisí so spustením systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov za likvidáciu odpadu, posunula o pol roka.
Nový zákon o odpadoch prijatý v roku 2015 stanovoval, že zberové firmy, ktoré realizujú separovaný zber v mestách a obciach, musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov do 30. júna 2016.
Rozšírenú zodpovednosť výrobcov za výrobok
Zemanová navrhuje posunúť termín na 1. januára 2017. „Šesťmesačnú lehotu, ktorá bola ustanovená pôvodným zákonom na zabezpečenie splnenia nových povinností, nie je možné dodržať. Navrhovaným znením zákona sa predĺžia lehoty do konca roka 2016.
Okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na odbornú diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích postupov,“ vysvetľuje poslankyňa za SaS.
Nový zákon o odpadoch zavádza okrem iného rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Znamená to, že výrobcovia budú zodpovedať za recykláciu a spracovanie vlastných výrobkov. Platí to napríklad pre výrobcov alebo dovozcov elektrozariadení, vozidiel, pneumatík, akumulátorov, ale aj papiera, plastov alebo skla.
O vytriedený odpad sa majú postarať novovytvorené Organizácie zodpovednosti výrobcov. Obce by mali s týmito organizáciami uzavrieť zmluvu do 30. júna 2016, potom by boli povinné platiť len za vývoz zmiešaného komunálneho odpadu, čo by ich malo motivovať k dôslednému triedeniu odpadu.
Momentálne totiž až 74 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach. Pre problémy pri aplikácii nového zákona chce poslankyňa za SaS predĺžiť lehotu na uzatváranie zmlúv o pol roka.
Bol napadnutý na ústavnom súde
Zemanová zároveň upozorňuje, že nový zákon o odpadoch bol napadnutý na ústavnom súde. „Predĺžením lehoty sa získa čas na stanovisko Ústavného súdu SR k predloženému podaniu skupiny poslancov na Ústavný súd SR a predídeniu prípadného zavedenia nezákonných postupov do praxe,“ konštatuje poslankyňa za liberálov.
Podanie na ústavný súd v roku 2015 podpísalo 36 vtedajších opozičných poslancov za Most-Híd, KDH, SaS a časť nezaradených zákonodarcov.
Zákon o odpadoch podľa vtedajšieho podpredsedu Mosta-Híd Zsolta Simona neobhajuje záujmy občanov, naopak, dotkne sa ich negatívne v podobe zvýšených daní za odpad. Zákon o odpadoch je podľa Simona rovnako v rozpore s ústavou aj so Zmluvou o Európskej únii.
Zákon zavádza podľa vtedajšieho poslanca za Most-Híd viaceré podmienky, ktoré sú v rozpore s voľnou súťažou. Takisto nastavuje legislatívny rámec, ktorý zavádza vznik monopolnej organizácie zodpovednosti výrobcov, čo je podľa Simona v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. „Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) by nemala podliehať autorizácii zo strany ministerstva, ale len registrácii, čím by sa obmedzila svojvôľa zo strany štátu,“ vyhlásil Simon.
Znenie zákona je podľa vtedajšieho podpredsedu Mosta-Híd nevýhodné pre obce a mestá a v konečnom dôsledku pre ich obyvateľov. „Obce budú nútené podpísať zmluvu s OZV aj napriek tomu, že nebudú mať pokryté všetky skutočné náklady, ktoré vynaložia na zber a triedenie recyklovateľného odpadu,“ vysvetlil.
Tento nepomer sa podľa Simona v konečnom dôsledku prejaví vo zvýšení miestnych daní. „Obyvatelia tak za recykláciu výrobku zaplatia dvakrát. Raz pri kúpe výrobku, druhýkrát pri zvýšení miestnych daní v roku 2017 za jeho znehodnotenie,“ dodal Simon.
Opoziční poslanci v podaní na ústavný súd nenavrhli pozastavenie účinnosti zákona, ústavný súd by podľa Simona mal konštatovať, že právna norma je v rozpore s ústavou.
