BRATISLAVA. V slovenskom parlamente sú extrémisti prvýkrát, no v Česku s nimi už majú skúsenosti. Republikánska strana Československa pod vedením Miroslava Sládka sa v 90. rokoch udržala v parlamente dve volebné obdobia, nakoniec jej voličov prebrali iné strany, hovorí politológ Jiří Pehe.
V Česku ste mali v 90. rokoch obdobnú skúsenosť s extrémistami v parlamente. Aké nálady boli vo verejnosti pred prvým zvolením republikánov do parlamentu v roku 1992?
„Sládkovi Republikáni boli síce extrémne pravicová strana, ale rovnako ešte aj postkomunistická strana. Volilo ich veľa ľudí, ktorí už nechceli voliť komunistov, ale chceli vyjadriť svoj odpor k Nemcom a Európskej únii. Kým KSČ si podržala starších voličov, Republikáni oslovovali podobným programom tých mladších.“
Čím Sládkova strana najviac imponovala voličom?
„Veľkú úlohu zohrali vtedajšie snahy o vyrovnanie sa so sudetonemeckou otázkou a pokusy pripojiť sa k Európskej únii. Republikáni boli protestná strana – antihavlovská, antieurópska a antinemecká.“
Extrémisti v uniformách. Extrémisti v oblekoch Čítajte Ako sa k Republikánom v parlamente správali ostatní poslanci?
„Väčšina ich ignorovala. Republikáni boli rarita, protestná strana, ktorá sa stavala proti základným princípom ponovembrového konsenzu. Existovala nepísaná dohoda, že s komunistami a republikánmi sa nespolupracuje na žiadnej úrovni.“
