LEVOČA 15. apríla (SITA) – Diskontinuita vlastníckych vzťahov po druhej svetovej vojne predstavuje najzávažnejší problém ochrany kultúrneho dedičstva vo východnej Európe, vrátane Slovenska. Po vojne došlo k znárodňovaniu, čím vznikli nové vlastnícke väzby, ktoré boli anonymné. Po roku 1989 sa majetok vracia späť do rúk pôvodných vlastníkov, alebo sa dostal do rúk nových vlastníkov a tým sa vytvorila nová kvalita vlastníckych vzťahov. Tieto zmeny predstavujú podľa generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR Kataríny Kosovej závažný problém vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu. „Ak ste k niečomu vychovávaný z generácie na generáciu a niečo získate, pritom môžete mať k tomu pozitívny vzťah, tento vzťah je iný,“ uviedla pre média K. Kosová počas medzinárodného stretnutia zameraného na prípravu periodickej správy Strediska svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré sa koná v Levoči.
Druhým závažným problémom ochrany kultúrneho dedičstva v súčasnosti je podľa K. Kosovej uvedomenie si svojho podielu zodpovednosti za zachovanie kultúrneho dedičstva. Okrem štátu majú svoj podiel zodpovednosti aj samotní vlastníci, samosprávne kraje, mestá či obce. „O to viac svetového kultúrneho dedičstva, lebo my sami sme sa dobrovoľne do tohto elitného klubu zapísali,“ povedala K. Kosová. Slovensko sa nemôže k ochrane svetového kultúrneho dedičstva stavať tak, že „tú povinnosť presúvame z pleca na plece.“
V Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sú od roku 1993 Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Vlkolínec, Spišský hrad a pamiatky okolia, od 1995 jaskyne Slovenského krasu a od roku 2000 aj Dobšinská ľadová jaskyňa a historické centrum Bardejova so židovským suburbiom.
Slovensko sa usiluje zapísať do zoznamu aj ďalšie lokality. Podľa predbežného návrhu, schváleného vládou, by sa do zoznamu mali zapísať mesto Levoča s dielom Majstra Pavla ako súčasť lokality Spišského hradu, komárňanská pevnosť, tokajská oblasť po jej regenerácii, stredoveké kostoly na Gemeri, drevené kostoly na severovýchode Slovenska, archeologické lokality z rímskeho obdobia Gerulata a Iža, ale aj hrob rabína Chatáma Sófera v Bratislave a jedinú stojacu veľkomoravskú architektúru na Slovensku – kaplnku sv. Margity Antijochijskej v Kopčanoch.
Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva dnes predstavuje 788 lokalít. Z nich 611 je kultúrnych, 154 prírodných a 23 je zmiešaných. Tieto lokality sa nachádzajú v 134 štátoch po celom svete.
SITA vydá k správe zvukovú správu.
