BRATISLAVA. Ako historický kompromis pravice a ľavice sama seba v programovom vyhlásení označuje tretia vláda Roberta Fica. Ide o smelú definíciu, hodnotí politológ, no pri koalícii Smeru, SNS, Mosta-Híd a Siete sa o kompromise hovoriť nedá. K tomu by bolo potrebná širšia politická zhoda.
Opozičné strany SaS a OĽaNO už povedali, že programové vyhlásenie v parlamente nepodporia.
„Ak programové vyhlásenie hodnotíme optikou priorít strán, Most aj Sieť sú v marginálnom postavení,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov. Z dokumentu podľa neho vidieť dominantné postavenie Smeru, pri viacerých oblastiach navyše chýbajú konkrétne postupy, ako bude vláda dosahovať svoje ciele.
Pravicové koaličné strany do vyhlásenia dostali protischránkový zákon, zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, jasnú proeurópsku a proatlantickú politiku, či rozvoj zaostalých regiónov, čo patrilo k ich predvolebným prioritám.Vlaky zadarmo, čo bolo opatrenie Smeru z prvého sociálneho balíčka, zostanú zachované. Vo vládnom dokumente sa spomína aj požiadavka SNS o rozvoji slovenského kúpeľníctva cez daňové zvýhodnenia.
Beblavý: Sieť splnila program na 32 percent
Medzi hlavné priority strany Sieť patrili protischránkový zákon a hmotná zodpovednosť politikov.
Sieť splnila svoj predvolebný protikorupčný program v programovom vyhlásení vlády na 32 percent, upozorňuje poslanec Miroslav Beblavý, ktorý zo Siete vystúpil pre koalíciu so Smerom.
Napríklad protischránkový zákon je podľa neho vo vládnom dokumente zapracovaný na 75 percent, otázka vymáhateľnosti je však veľmi všeobecná. Dokument nič nehovorí ani o vylúčení schránok z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie či bankovej regulácie, ktoré navrhoval Sieť vo svojom programe v súvislosti s kauzou Váhostav.
Požiadavka Siete, aby opozícia bola v kontrolných orgánoch v zdravotníctve, sa do dokumente dostala v pozmenenej podobe. Pod opozíciou vláda chápe napríklad stavovské organizácie či tretí sektor. „To, že Smer považuje každého, kto nie je Smer, za opozíciu je známe, ale aj mylné,“ povedal Beblavý.
Prvá zmienka o utečencoch
V oblasti zahraničnej politiky sa do programového vyhlásenia v porovnaní s návrhom programových priorít vlády dostala aj zmienka o utečencoch. Pred voľbami bola utečenecká kríza hlavnou témou Smeru. „Vláda je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín,“ píše sa vo vyhlásení.
Predseda Mosta Béla Bugár a predseda zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd) už povedali, že vláda žalobu na Brusel pre povinné utečenecké kvóty zrejme nestiahne pre postoj Smeru. Most bol pritom stranou, ktorá presadzovala prozápadnú orientáciu Slovenska.
Vláda sa pri zahraničnej politike zväčša obmedzila na všeobecné vyhlásenia. o „proeurópskej a proatlantickej“ orientácii Slovenskej republiky. Slovo Európska únia sa v ňom spomína celkovo 62-krát.
Pomerne veľký priestor venuje programové vyhlásenie časti o slovenskom predsedníctve v Únii, ktoré sa začne už v júli tohto roka, avšak bez konkrétností.
„Nepochopiteľne sa v dokumente nespomína hrozba, ktorá vyplýva z konfliktu na Ukrajine,“ pripomína Mesežnikov. V úvode sa však hovorí o snahách "o oslabovanie národno-štátnej identity". Politológ pri tejto formulácii vidí pečať nacionalistickej SNS. „Neviem, ktorá iná strana by tam mohla vsunúť takúto formuláciu,“ odôvodňuje.
Ministerstvo zahraničných vecí plánuje pre Slovensko vylobovať aj dva kľúčové posty v Organizácii Spojených národov. V roku 2017 chceme predsedať Valnému zhromaždeniu a v roku 2028 chceme byť opäť nestálym členom Bezpečnostnej rady. Slovensko bolo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN aj v roku 2006.
Šebej: Európa sa pára vo švíkoch, špekulácie o predčasných voľbách sú stratou súdnosti Čítajte Extrémizmus u vojakov neriešia
Zastaviť nárast extrémizmu plánuje vláda cez protikorupčné opatrenia, zvyšovanie pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti pod desať percent.
„Vláda použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie,“ píše sa v dokumente.
Bojovať proti nemu chce prevenciou na školách a posilnením občianskej výchovy. Takisto si dala za cieľ dokončiť výstavbu Múzea holokaustu v Seredi.
Programové vyhlásenie však nerieši extrémizmus v armáde a ignoruje vojakov, ktorí sa legálne pohybujú v rôznych polovojenských organizáciách.
Dokument priamo nespomína ani odluku cirkvi od štátu, vyhlásenie len vágne hovorí o dialógu s cirkvami s cieľom pripraviť pre ne nový model financovania. Podobná formulácia bola aj v predošlom programovom vyhlásení vlády Smeru.
Materiál nehovorí priamo o zrušení povinných odvodov do umeleckých fondov, hoci je možné, že je tento plán schovaný v návrhu na menšie dane pre umelcov.Vláda by chcela pokračovať aj vo vytváraní fondov fungujúcich na verejnoprávnej báze. Po oblasti filmu, živých umení by mal vzniknúť fond aj pre národnostné menšiny.Dokončiť by sa mala rekonštrukciu budovy Slovenskej národnej galérie a hradu Krásna Hôrka.
Ktorí ministri zo Smeru vo vláde skončili a čo budú robiť po odchode Čítajte
