BRATISLAVA. Kedysi premiér Robert Fico hovoril o tom, že Slovensko nie je štát pre menšiny. Dnes jeho tretia vláda považuje podporu týchto ľudí za svoje prirodzené poslanie. Konkrétnych opatrení však ponúka len málo, tvrdia odborníci.
„Vláda opäť používa termíny ako podporí, presadí a zvýši, ktoré nie sú merateľné a je veľmi ťažké ich po pár rokoch hodnotiť. Vyhlásenie Radičovej vlády malo oveľa konkrétnejší charakter,“ povedal Laco Oracec z Nadácie Milana Šimečku.
Budúci postup vlády v oblasti menšín naznačuje aj vymenovanie nových splnomocnencov. Po splnomocnencovi pre rómske komunity Ábela Ravasza strana Most nominovala aj nového splnomocnenca pre národnostné menšiny, ktorým je László Bukovszký.
Podpore najmenej rozvinutých okresov sa bude venovať ekonóm Anton Marcinčin, ktorého nominoval Smer.
Lepším riešením by podľa Kálmána Petőcza, ktorý predsedá Helsinskému výboru pre ľudské práva na Slovensku, by bolo opätovné zriadenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny a dať mu väčšie právomoci ako mal v minulosti.
Fungovanie týchto úradov považuje za chaotické.
V prípade Rómov zase vláda väčšinou len pokračuje v začatých projektoch a neprichádza s novými opatreniami, tvrdí Oravec. „Ide o totálne udržiavacie programové vyhlásenie,“ povedal.
Pozrite si 30 vecí, ktoré chce vláda zmeniť Čítajte Rozbité kompetencie a chaos
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že agendu Rómov si medzi sebou rozdelili Marcinčin a Ravasz pričom prvý menovaný sa v budúcnosti môže snažiť prevziať programy, ktoré by mal spravovať splnomocnenec pre Rómov, tvrdí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
„Môžu medzi nimi vznikať tenzie,“ povedala Lajčáková.
