BRATISLAVA. Z extrémistov v parlamente je väčšina našich poslancov bezradná a zatiaľ nie je jasné, či sa inšpirujú skúsenosťami zo zahraničia.
Politici vo Francúzsku, Nemecku, ale aj v susednom Česku radikálne strany ignorovali a nevolili ich do žiadnych parlamentných funkcií. O spoločnom postupe voči ĽSNS Mariana Kotlebu budú strany hovoriť v pondelok na poslaneckom grémiu.
Členov strany Mariana Kotlebu v parlamentných funkciách, ktoré im sľúbila opozícia, zatiaľ jednohlasne odmietajú len členovia poslaneckého klubu Mosta-Híd. Jeden hlas však strana ustriehnuť nestihla.
Poslanec Elemér Jakab (Most-Híd) už zahlasoval za podpredsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorým je Stanislav Drobný (ĽSNS). Informoval o tom denník N s tým, že sa odvolal na vyjadrenie predsedu výboru Borisa Kollára (Sme rodina).
Extrémisti v uniformách. Extrémisti v oblekoch Čítajte 
(zdroj: SME)V Moste to vysvetľujú tým, že Kollár výbor zvolal v čase, keď ešte nebolo známe rozhodnutie klubu.
"Z čisto procesného hľadiska nebude práca poslancov ĽSNS blokovaná aj keby nezískali posty podpredsedov. Nemôžu sa vyhovárať na blokovanie," hovorí politologička Aneta Világi z Univerzity Komenského v Bratislave. Pripomína však, že dohadovanie sa poslancov o tom, či zahlasovať za Kotlebovcov alebo nie môže prispievať k znechuteniu voličov. "Navyše samotná ĽSNS tu opäť akoby stála nad vecou a priestor pre škriepky prenechávala ostatným," vysvetľuje.
Sieť či niektorí poslanci z SaS sa pri voľbe poslancov ĽSNS za podpredsedov parlamentných výborov odvolávajú na dohody. OĽaNO necháva svojim členom voľnú ruku, kluby Smeru a SNS o postojoch ku Kotlebovej strany ešte len budú hovoriť.
Voľba podpredsedov výborov má byť v pondelok, keď začína parlamentná schôdza. Kotleba napísal list predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS), aby začali schôdzu minútou ticha za smrť prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Slovenský štát poslal na smrť vyše 72 -tisíc ľudí. Národný súd Tisa v roku 1947 odsúdil na trest smrti. za vlastizradu. Danko reagoval, že nevidí dôvod vyjadrovať sa k PR aktivitám ĽSNS.
Český politológ: Strany by mali ukázať, že fašisti nie sú partneri Čítajte V SaS rozpor, v Moste vraj len nedopatrením
Poslancom po zvolení do parlamentu nevzniká nárok na volené funkcie. Od vlády Vladimíra Mečiara (HZDS), ktorá opozíciu v parlamente vždy prevalcovala, platí však nepísané pravidlo o proporčnom rozdelení parlamentných postov medzi koalíciu a opozíciu.
Opozícia na čele s Richardom Sulíkom (SaS) predsednícke posty ĽSNS nedala, ale má za to mať šesť podpredsedov výborov.
Šéfka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová hovorí, že v strane sú dva tábory. Časť poslancov hovorí, že ľudí z ĽSNS v žiadnom prípade nepodporia, druhá sa odvoláva na to, že SaS ctí dohody, a ak sa raz rozhodlo, že budú mať šesť podpredsedov, zahlasujú za to. "Tie dohody mali v úvode asi prebiehať inak," uvažuje Blahová. V strane k téme prebehla široká diskusia. "Uzáver je, že každý má právo hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia," hovorí s tým, že všetko sa ešte môže zmeniť po zasadnutí poslaneckého grémia.
Predseda klubu Most-Híd Gábor Gál na začiatku apríla povedal, že poslanci členov Kotlebovej strany vo výboroch odmietajú. Členovia výboru pre verejnú správu, kde sedí aj Elemér Jakab z Mosta však už zvolili za podpredsedu výboru člena ĽSNS. Jakab odmietol pre SME hlasovanie komentovať.
Oficiálne stanovisko Mosta však informáciu nepriamo potvrdilo. Pri otázke o hlasovaní Jakaba sa odvoláva na zasadnutie výboru, ktoré Kollár zvolal o týždeň skôr, než strana o postoji rozhodla. "Dovtedy platila všeobecná nepísaná zhoda, že za nominantov opozičných strán na jednotlivé posty je zodpovedná opozícia, a koalícia to akceptuje," odkázal hovorca Mosta András Nagy.
Predseda zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd) pre SME po ustanovujúcej schôdzi povedal, že podpredsedu za ĽSNS nepodporí. Jakaba sa zastáva. "Výbor zvolal jeho vysokokvalifikovaný predseda hneď po ustanovujúcej schôdzi a Jakab tak hlasoval zrejme v rámci dohody v opozícii, nepoznajúc postoje členov klubu," hovorí. Členovia strany by to už pri ďalších voľbách zopakovať nemali.
Šebej: Európa sa pára vo švíkoch, špekulácie o predčasných voľbách sú stratou súdnosti Čítajte Smer a SNS vyčkávajú
Podpredseda Smeru a minister kultúry Marek Maďarič pre SME po voľbách povedal, že v strane plánujú hĺbkovú analýzu a prieskumy, aby pochopili, prečo ľudia Kotlebu volili a ponúkli tak jeho voličom prijateľnejšiu odpoveď. "Nebudeme rokovať politicky ani zákulisne s extrémnou pravicou, ako to robil Richard Sulík," povedal s tým, že je to čiara, ktorú neprekročia.
Šéf klubu Smeru Martin Glváč je však pár dní pred voľbou podpredsedov výborov opatrnejší. Odvoláva sa na pondelkové zasadnutie klubu, kde o tom budú hovoriť. "Môj názor v klube bude taký, že mám osobný problém s tým, aby takíto ľudia boli v branno-bezpečnostnom a zahraničnom výbore," povedal.
O postoji k extrémistom v parlamente, ktorých si ľudia zvolili v demokratických voľbách, nechcel hovoriť ani šéf klubu SNS Tibor Bernaťák. Tvrdí, že o tom na klube ešte len budú hovoriť. "Je to veľmi ťažká otázka. K tejto strane mám rezervovaný postoj," odpovedal, ako vníma účasť poslancov ĽSNS v parlamente on sám.
Opozičné OĽaNO nebude presadzovať jednotný postoj, každý poslanec sa podľa hovorcu Dana Mitasa rozhodne sám.
Sieť hovorí, že rešpektuje dohodu o rozdelení funkcií vo výboroch medzi opozíciou. "Žiadne centrálne pokyny, ako uplatniť svoj hlas pri voľbe podpredsedov výborov svojim poslancom dávať nebudeme," povedali z tlačového odboru Siete.
Maďarič: S extrémistami rokovať nebudeme, ponúkneme prijateľnejšiu odpoveď Čítajte Účinnejšia než izolácia je boj o jeho voliča
Skúsenosti s extrémistami v parlamente Slovensko zatiaľ nemá, no v susednom Česku zvolili ľudia v deväťdesiatych rokoch dvakrát po sebe extrémistických republikánov, ktorým predsedal Miroslav Sládek. Poslanci sa vtedy dohodli, že členov tejto strany nezvolia do žiadnych funkcií a nebudú s ňou politicky rokovať.
Jednotný prístup k radikálom zvolili aj vo Francúzsku pri Národnom fronte či v Nemecku po vstupe extrémistickej strany NPD do krajinských parlamentov.
"To, na čom by sa mali dohodnúť a nevyžaduje to ani žiadne extra "summity" je jasné odmietnutie extrémistickej rétoriky v politickom diškurze," upozorňuje Világi.
Prezident Andrej Kiska neprijal po parlamentných voľbách Mariana Kotlebu na osobné stretnutie, čo časť ľudí kritizovala najmä na sociálnych sieťach. Upozorňovali na to, že Kiska z neho urobil ešte väčšieho martýra a strane to môže priniesť nárast percent.
Világi považuje za mylné predstavy o tom, ako môžu danú situáciu využiť extrémisti vo svoj prospech. "Všetko sa dá totiž pri určitej dávke machinácii otočiť v ich prospech," upozorňuje. Politici by sa podľa nej mali skôr snažiť zabojovať o voličov ĽSNS, ktorí stranu volili na protest. Tých môžu v porovnaní s ideologickými voličmi podľa nej presvedčiť, musia im však ponúknuť návrhy, ktoré reagujú na nedostatok pracovných miest, veľmi nízke platy či zlé pracovné podmienky, ktoré ľudí v regiónoch najviac trápia.
Prísľub riešenia problémov a nie popieranie extrémistov je podľa Világi účinnejší spôsob, ako ich poraziť. Potvrdzuje to podľa nej aj Francúzsko, kde vláda prisľúbila, že začne riešiť problémy s nezamestnanosťou až po prvom kole regionálnych volieb v roku 2015, kde sa Národnému frontu darilo. V druhom kole krajná pravica pod vedením Marine Le Pen prepadla.
Aj skúsenosti z Nemecka podľa nej ukázali, že účinnejšie je s extrémistami v parlamente pri predkladaní zákonov vecne argumentovať a vyvracať ich "chybné či neprijateľné" návrhy.
Výsledky volieb sú zlou správou. Pre politický systém aj pre spoločnosť Čítajte
