BRATISLAVA. Nespokojnosť so sumami, o aké im vláda plánuje zvýšiť platy a jej predstavou rozpočte na vzdelávanie spojila zamestnancov v celom slovenskom školstve. Vo štvrtok oznámili, že na utorok 19. apríla plánujú protestný pochod k parlamentu.
Na stredajšom zasadnutí vlády sa k programovému vyhláseniu vyjadrovala aj Konfederácia odborových zväzov. Tá s ním síce súhlasila, no školské odbory, ktoré sú súčasťou konfederácie, sa od súhlasu dištancujú.
„Nemyslíme si, že sa vláda bude dnes alebo zajtra zaoberať tým, čo žiadame, preto jediným možným riešením je upozornenie na nedostatočné dofinancovanie celého školstva,“ hovorí šéf školských odborov Pavel Ondek. Spolu s ostatnými stavovskými organizáciami sa tak rozhodli pre protestný pochod. „Zjednotili sme sa. Nejde len o odbory, ale aj o asociácie a Slovenskú komoru učiteľov,“ dodal.

Málo a bez garancií
Protest je podľa odborov prvým riešením. Netrúfajú si odhadnúť, koľko ľudí sa ho zúčastní. Teoreticky by mohol prekročiť účasť na masových akciách, ktoré prebiehali pred voľbami. Kým predtým ich organizovala Iniciatíva slovenských učiteľov, teraz ide o aktivitu všetkých školských organizácií od odborového zväzu až po komoru učiteľov.
O ostrom štrajku sa zatiaľ nehovorí, pre Ondeka ostáva v tejto chvíli naďalej krajným riešením. Odborový zväz a školské organizácie žiadajú vládu, aby ešte pred prijatím programového vyhlásenia vlády v parlamente prehodnotila objem peňazí z verejných zdrojov do školstva, a to vrátane zvýšenia platových taríf zamestnancov v školstve.
Sklamanie zo šesťpercentného zvýšenia platovej tarify pedagógov a odborných zamestnancov dopĺňa aj fakt, že ani toto zvýšenie nie je každoročnou istotou. Vládou určené percento je iba priemerom na štvorročné volebné obdobie, pričom minister školstva nedokázal garantovať, že od roku 2018 bude takéto zvyšovanie skutočne prebiehať každý rok. Platy nepedagogických zamestnancov sa vo vyhlásení nespomínajú vôbec.
Podpredsedníčka odborov a predsedníčka Združenia stredného školstva Iveta Majerová dodala, že deklarovaným zvyšovaním platy ostanú prakticky na rovnakej úrovni. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda tvrdí, že pri takýchto platových podmienkach nedokáže potencionálnych učiteľov presvedčiť, aby nastúpili do školstva.

Nevyužitá objednávka
„Vláda si dostatočne neuvedomuje hĺbku a rozsah problémov v školstve. Nevyužíva dostatočným spôsobom spoločenskú objednávku, ktorá tu je. Je to smutné,“ povedal Branislav Kočan v mene Slovenskej komory učiteľov. Členov a sympatizantov komory vyzval k spoločnému postupu.
Aj predseda Rady vysokých škôl Martin Putala označil uvedené zvýšenie za nedostatočné. „Do konca volebného obdobia sa Slovensko na úroveň krajín OECD nedostane,“ reagoval na znenie programového vyhlásenia. Na túto úroveň by sa podľa vyhlásenia chcela vláda dostať do roku 2020.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že školstvo za štyri roky získa dve miliardy eur vrátane eurofondov, ktoré sa nedajú použiť na platy. Podľa Ondeka tak nie je jasné, koľko z týchto peňazí pôjde reálne zo štátneho rozpočtu. Pýtali sa na to podľa neho aj ministra školstva, ale nevysvetlil im to.
Alena Petáková zo Združenia základných škôl zároveň upozorňuje, že niektoré požiadavky sa dostali do programového vyhlásenia, no nemajú finančné krytie. Ako dodala, zmena sa nedá dosiahnuť iba tlakom na učiteľov.
Na štvrtkovom rokovaní školských odborových a profesijných organizácií, komôr a združení sa zúčastnil aj minister školstva Peter Plavčan. Pri odchode z rokovania bol stručný, vraj si len vymenili stanoviská. Ondek hovorí, že sa k vládou schváleným číslam pri tvorbe vyhlásenia nemohli vyjadriť a boli postavení pred hotovú vec. „Čísla priradila vláda, nie minister,“ dodal.

Memorandum vraj dodržali
Občianska iniciatíva A dosť, ktorá sa snaží o zlepšenie situácie v školstve, vyčítala v súčasnosti koaličným stranám Sieť a Most-Híd, že nepresadzovali zvýšenie financií, ku ktorému sa zaviazali pred voľbami v memorande iniciatívy. Podpisom sa Sieť a Most-Híd zaviazali zvýšiť priemerný plat učiteľov na úroveň 80 percent platov iných ľudí s vysokoškolským vzdelaním.
Radoslav Procházka (Sieť) nemá pocit, že by strana porušila podpísaný záväzok. „Dosiahnu úroveň okolo 70 percent priemernej vysokoškolskej mzdy, čo je s prihliadnutím na našu vyjednávaciu silu výborný výsledok,“ hovorí. Celková suma na zvýšenie financovania školstva podľa neho viac než trojnásobne prekračuje predvolebný sľub Siete.
Celkovú sumu zvýšenia peňazí pre školstvo považuje za úspech aj Most-Híd. Svoj záväzok podľa stanoviska hovorcu strany Andrása Nagya splnili, keďže memorandum malo viac bodov, ktoré do programového vyhlásenia vlády dostali.
„S budúcim vedením ministerstva financií sa rokovalo viackrát práve aj na túto tému a podarilo sa dosiahnuť skoro 27-percentné zvýšenie za nasledujúce štyri roky, čo ľudia v žiadnom inom odvetví nedostanú,“ uviedol Nagy. Strana si je síce vedomá, že je to menej ako v memorande, ale koaličná vláda je podľa Mosta-Hídu aj o kompromisoch.

Beata
Balogová
