BRATISLAVA. Ochranári považujú Programové vyhlásenie vlády v kapitole Životné prostredie za príliš všeobecné a nekonkrétne, bez kontrolovateľných a vymáhateľných záväzkov.
"V envirokapitole som našiel pri klimatických opatreniach jediný konkrétny, merateľný záväzok, a síce zníženie emisií skleníkových plynov o 20 percent v roku 2020 oproti roku 2005," uviedol v písomnom stanovisku pre agentúru SITA Daniel Lešinský z občianskeho združenia CEPTA.
Emisie a klimatická zmena
V tejto súvislosti ocenil posunutie referenčného roku pre hodnotenie miery zníženia emisií skleníkových plynov z roku 1990 na rok 2005, čo je podľa neho pre Slovensko zásadný posun. Rovnaký názor má aj zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba, podľa ktorého chýbajú tiež časové horizonty, v ktorých vláda jednotlivé záväzky realizuje.
Huba ocenil skutočnosť, že do programového vyhlásenia sa aspoň rámcovo dostali viaceré tézy z výzvy a zo súboru odporúčaní, ktoré environmentálne organizácie zaslali koaličným stranám hneď po vzniku vládnej koalície, ako aj to, že nový minister Lázsló Solymos sa stretol s reprezentatívnou skupinou zástupcov environmentálnych mimovládok.
Huba privítal napríklad aj zmienky o "zelenej tripartite, zelenom obstarávaní, zelenej infraštruktúre, udržateľnej výrobe a spotrebe, znížení energetickej náročnosti priemyslu, environmentálnej osvete, výchove a vzdelávaní v spolupráci s expertmi a mimovládnymi organizáciami či o dotvorení siete chránených území a proaktívnom prístupe k napĺňaniu záväzkov a cieľov. Lešinský pokladá za pozitívum, že programové vyhlásenie spomína aj na enviropriority, ktorým sa CEPTA venuje, konkrétne kvalitu ovzdušia, odpadové i obehové hospodárstvo, zelené verejné obstarávanie.
Greenpeace Slovensko zas veľmi pozitívne hodnotí zapracovanie problematiky klimatickej zmeny do programového vyhlásenia vlády. Keďže sa organizácia v minulosti venovala environmentálnym záťažiam, víta, že tejto téme chce vláda venovať špeciálnu pozornosť. Túto problematiku totiž považuje aj naďalej za jeden z najvážnejších environmentálnych problémov Slovenska.
"Oceňujeme, že chce vláda klásť dôraz na otvorené vládnutie a občiansku participáciu, o čom svedčí deklarovaný zámer viesť dialóg v rámci takzvanej zelenej tripartity so samosprávami, podnikateľským sektorom a mimovládnymi organizáciami,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Využívanie fondov
CEPTA pozitívne hodnotí dôraz na efektívne využitie EÚ fondov, ako aj boj s korupciou, klientelizmom a neúčelnosťou. "S mrhaním verejných financií sme doteraz mali na Slovensku podľa môjho názoru veľký problém," konštatoval Lešinský.
Podľa Hubu však v dokumente veľa dôležitých vecí chýba. Vláda by podľa neho mala utlmovať hnedouhoľné baníctvo na Hornej Nitre, prehodnotiť vodohospodársku politiku štátu, technokratické protipovodňové opatrenia či výstavbu malých vodných elektrární, zásadne ekologizovať lesníctvo i poľnohospodárstvo, definitívne skoncovať s hrozbou ťažby uránu, ako aj sprísniť podmienky pre používanie geneticky modifikovaných organizmov.
Privítal by tiež obnovenie Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj a dôsledné dodržiavanie Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Ako nedostatok vníma Greenpeace skutočnosť, že program nespomína snahu o ekologizáciu poľnohospodárstva, zmenu politiky ťažby dreva, opatrenia na ochranu včiel či reguláciu nebezpečných pesticídov.
Vplyv programového vyhlásenia na životné prostredia však bude podľa ochranárov závisieť predovšetkým od konkrétnej realizácie menovaných priorít v praxi. "Dôležité bude, čo sa vláde podarí za štyri roky z týchto sľubov premeniť na skutočnosť,“ zdôraznila Ábelová.
Huba v tejto súvislosti pripomenul, že "na čele rezortu je človek, ktorý sa tejto problematike dosiaľ nevenoval, na čele vlády je ten istý predseda, ktorý v roku 2010 Ministerstvo životného prostredia bez akejkoľvek vecnej diskusie zrušil, a členom vládnej koalície je strana, ktorá má na svedomí veľkokrádež spojenú s emisnými kvótami i rozvrat štátnej ochrany prírody v rokoch 2006 až 2009".
