Za svoj boj proti pezinskej skládke dostala právnička ZUZANA ČAPUTOVÁ najvýznamnejšiu svetovú environmentálnu cenu. Hoci skládka povolenie nakoniec nedostala, mesto stále podľa nej čelí problémom s územným plánovaním, čo súvisí s nedostatočnou legislatívou a slabým hlasom komunít.
Čo znamená táto cena pre vás a pre Slovensko?
„Predovšetkým to vnímam ako veľkú poctu a veľmi si toto ocenenie vážim. Je to povzbudenie do mojej práce, ale aj povzbudenie pre všetkých ľudí na Slovensku, ktorí sa snažia dosiahnuť spravodlivosť alebo ochrániť svoje mesto.“
Cena sa odovzdáva ľuďom, ktorí často bojujú za ochranu životného prostredia proti presile a čelia rôznym hrozbám. Nemali ste aj vy niekedy pocit, že bojujete s veternými mlynmi?
„Bol to dlhý a náročný boj. Veľakrát to vyzeralo tak, že sa nám situáciu nepodarí zvrátiť. Napríklad po tom, ako sme prehrali spor na krajskom súde, panoval veľmi silný pocit beznádeje. Napriek tomu som mala pocit, že pokiaľ vieme, ako sa v tom dá pokračovať, tak treba ísť krok za krokom trpezlivo ďalej. Schopnosť nevzdávať sa je na Slovensku veľmi dôležitá, pretože vymožiteľnosť práva v tejto krajine trvá veľmi dlho. Ak dôverujeme tomu, že zmena je možná, tak za tým treba ísť.“
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Čaputová dostala najvýznamnejšiu envirocenu za boj proti pezinskej skládke
Ako takáto kauza zasiahne súkromný život človeka?
„Tejto kauze som sa venovala 14 rokov, kým najvyšší súd zrušil povolenie na skládku. Spolu s kolegami sme sa tomu venovali veľa rokov ešte predtým, ako sa kauza medializovala. Bolo to veľa práce, pričom človek spočiatku nevedel, či to vôbec niekam povedie. Nikto okrem mojich najbližších vtedy nevedel, že robím takéto veci a paradoxne teraz o niekoľko hodín budem preberať svetové ocenenie, takže je to hlboký zážitok. Pokiaľ ide o konfrontovanie s mocou, boli chvíle, ktoré boli náročné a nepríjemné. Takéto veci sú však súčasťou každého boja za spravodlivosť.“
Niektoré oblasti tejto kauzy stále nie sú doriešené. Mesto po kauze nemohlo vydávať stavebné povolenia a majiteľ skládky sa vraj chystá požiadať o náhradu škody. Ako to vnímate?
„Predovšetkým tak, že povolenie je zrušené, skládka je zatvorená a nemôže sa tam voziť odpad. To je tá najdôležitejšia vec v celej záležitosti, lebo aj bez tejto skládky je v Pezinku zvýšený výskyt niektorých ochorení vzhľadom na existenciu starej skládky. To, že ten príbeh je dlhodobý a stále sa objavujú odozvy, súvisí s tým, že išlo o veľkú investíciu, takže je to prirodzené. Zároveň tu narážame na problém, ktorý sa netýka len Pezinka, a to je boj o kompetencie pre mestá, aby si mohli reálne definovať svoj životný priestor. Samospráva má teraz problém vymedziť v územnom pláne, že nechce niektorú prevádzku. V Pezinku zvádzame boj s okresným úradom o nový územný plán, ktorý nám napríklad vnucuje novú skládku. Preto sa chceme aj v rámci Via Iuris pozrieť na úpravu legislatívy, ktorá by posilnila hlas komunít miest a obcí. Tie by mohli vydať záväzné vyjadrenie a v prípade, že odmietajú nejakú prevádzku, lebo predstavuje environmentálnu záťaž, mali by samosprávy rozhodujúci hlas pri takomto posudzovaní a povoľovaní.“
Ako sa vyvíja legislatíva a prístup úradníkov v otázkach životného prostredia?
„Myslím si, že najmä vďaka európskej legislatíve sa aj naše zákony v tejto oblasti zlepšujú. Pokiaľ ide o aplikačnú prax a konanie úradníkov, mení sa to od prípadu k prípadu. Situácia sa postupne zlepšuje, v mnohých prípadoch už nemusíme bojovať o tie najzákladnejšie veci, ale veľmi to závisí aj od ekonomického pozadia tej-ktorej investície.“
V akej situácii sa nachádza koncept zapájania sa občanov do vecí verejných?
„Naše zákony v tejto oblasti už dosiahli európsky štandard. Iná vec je už spomínaná aplikačná prax. Vybavovanie týchto veci u nás stále trvá príliš dlho, čo je čiastočne spôsobené aj odbornou poddimenzovanosťou jednotlivých úradníkov. Zároveň chýba pochopenie toho, že občania sú pôvodcovia moci a v prípade, že sa zúčastňujú na povoľovacích konaniach, majú v nich mať relevantný hlas a majú mať prístup k informáciám. Ich vyjadrenia majú byť zohľadňované a úrady sa nimi majú zaoberať.“
Keď čítate programové vyhlásenie vlády, máte pocit, že sa v tejto oblasti môže v nasledujúcich niečo zlepšiť?
„Programové vyhlásenie vlády je do veľkej miery všeobecné a nejde do takýchto konkrétností. Tak, ako ho poznám, sú tam náznaky, ktoré znejú sľubne, ale sú aj veci, ktoré mi tam chýbajú.“
