Je večer. Ľudské mravenisko v Themeli, centre nepálskej metropoly Káthmandú, vrcholí. Po nekonečnej spleti uzučkých uličiek bez chodníkov pre chodcov sa náhlia a navzájom vyhýbajú ľudia, autá, autobusy, motorky aj cyklorikše. Všetci, čo majú kolesá, odušu trúbia. Babylon.
Vyšli ste z penziónu len pred piatimi minútami a už netušíte, kde ste. Ale chcete sa včas vrátiť na večeru, váš maličký kuchár je génius. Penzión nemôže byť ďaleko, maximálne tak tristo metrov. Rikša bude riešením, čert ber jeden dolár. ,,Hej, dobrý človek! Zaveziete ma do Acme Guest House? Viete kde to je?“ Rikšiar prikyvuje, že vie a šliapne do pedálov. Po piatich minútach sa vám zazdá, že vás vezie opačným smerom. ,,Počuj, kam to ideš?,“ klepnete ho po pleci. ,,Už sme tam dávno mali byť!“ ,,Už, už, onedlho,“ odpovie. To určite.
Po ďalších desiatich minútach je jasné, že ste sa, cudzinec, stali obeťou zlodejského taxikára, tak ako cudzinec v Prahe či Bratislave. Rikšiar vás vozí krížom-krážom po celej štvrti Thamel. ,,Padaj k Acme, ty had!“ pokrikujete, ale nie je vám to nič platné. Ubehne polhodina, kým zastanete na vytúženom mieste a gauner hovorí: ,,Twenty dollars, sir. Bolo veľmi ďaleko.“ ,,Čože, ty podvodník?! Tu máš desať a zmizni mi z očí.“
Zmizne a máte pocit, že sa uškiera.
Typický nepálsky transport- rikša. (zdroj: Mikuláš Sliacky)
Káthmandú rok po
Bolo poludnie 25. apríla 2015, keď sa zem pod Nepálom zatriasla prvý raz. Rúcali sa chrámy, paláce, domy aj chatrče, z himalájskych končiarov padali lavíny. Bilancia bola strašná. Osemtisíc mŕtvych, dvadsaťjedentisíc zranených, státisíce ľudí bez prístrešia.
Pod lavínami zahynulo len v doline Langtang 250 ľudí, pod Mount Everestom 21 horolezcov. Zničené alebo ťažko poškodené boli stovky pamiatok svetového kultúrneho dedičstva v Káthmandú – medzi inými hlavné námestie Durbar, námestie Patan, námestie v Bhaktapure, chrám Changu Narvan či budhistická stúpa Swayambhunath. Následne 12. mája po prvom osemstupňovom prišlo ešte sedemstupňové zemetrasenie, ktoré dovŕšilo dielo skazy.
Chodíme po nádvoriach polozrúcaných kráľovských palácov, obdivujeme chrámy s totálne popraskanými stenami, ktoré sa držia už len silou vôle, obchádzame poškodené budhistické svätyne – stúpy – podopreté brvnami, aby sa nezvalili. Hľadíme na priečelia a stropy ozdobené filigránskou drevorezbou, ktorá vyzerá ako čipky, na pozlátené sochy hinduistických svätcov a budhov.
A odhadujeme, kedy a či vôbec sa poškodené pamiatky podarí dostať do pôvodného stavu. Mnohé budovy sú stále v ruinách a treba ich kompletne postaviť znova. Ale bude treba rozobrať a znovu poskladať aj popraskané monumenty, ktoré sotva stoja a môžu sa každú chvíľu zrútiť.
Meditácia. (zdroj: Mikuláš Sliacky)Davy veriacich hinduistov a budhistov na posvätných námestiach sú však nepretržité. Modlitebné mlynčeky sa ďalej krútia, zástavky s textami modlitieb sa trepocú vo vetre, voňavé tyčinky tlejú. Pri zrúcaninách a v obchodíkoch predávajú suveníry a pečú praclíky a šišky, okolo stúp polihujú stovky bezprizorných psov, zo sochy na sochu poletujú nespočetné kŕdle holubov. Nad mestom sa v hustom smogu vznášajú dravé orly.
