BRATISLAVA. Výsledok marcových parlamentných volieb ukázal potrebu vzniku novej politickej strany. Tradičné pravicové strany prepadli a úspech zaznamenali antisystémové strany bez pevných štruktúr alebo založené v poslednej chvíli.
„Priestor a potenciál na vznik novej strany existuje,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik. Jeho slová potvrdzujú aj ďalší odborníci, strana by sa však podľa nich nemala vyhraňovať ako pravicová alebo ľavicová, ale snažiť sa osloviť väčšinového voliča.
1. Kríza pravice
Predvolebným favoritom, ktorému prieskumy dávali šancu na obsadenie priestoru po kedysi najsilnejšej pravicovej strane SDKÚ, sa stala Sieť Radoslava Procházku. Napokon však získala o vyše osem percentuálnych bodov menej, ako jej dávali prieskumy a ledva prešla do parlamentu.
Strana Most-Híd, ktorá sa pred voľbami snažila zbaviť národnostnej nálepky, dosiahla ešte horší výsledok ako vo voľbách v roku 2012. KDH sa prvýkrát v novodobej histórii Slovenska do parlamentu vôbec nedostalo.
SDKÚ získala len niečo vyše sedemtisíc hlasov, čo je menej ako komunisti, ktorí sa dlhé roky pohybujú pod jedným percentom.
Opätovný nárast Siete či Mosta môže skomplikovať ich vstup do koalície so Smerom. Ukazuje to aj prvý povolebný prieskum agentúry Focus, v ktorom by sa Sieť s 3,6 percenta pridala k mimoparlamentnému KDH a Most by len tesne prekonal päťpercentnú hranicu.
Kaviareň, ani bratislavská, Slovensko nespasí Čítajte 2. Oslovujú konzervatívcov
Už krátko po voľbách sa objavili prvé projekty, ktoré majú ambíciu obsadiť vyprazdnený priestor.
Vznik konzervatívnej strany ohlásil primátor Trenčína Richard Rybníček.
Zjednotiť chce občianskych a kresťanských konzervatívcov, potrebuje však 15 až 30 percent, inak to podľa neho nemá zmysel. Rybníčkovou víziou je zmena územnosprávneho členenia a presunutie centrálnej vlády do regiónov.
„Verím, že obsah by mohol zjednotiť Slovensko a získať podporu voličov naprieč politickým spektrom,“ hovorí Rybníček. Obsah je podľa neho oveľa dôležitejší ako „hranie sa na pravicu a ľavicu“.
O konzervatívneho voliča by chcel zabojovať aj bývalý poslanec Alojz Hlina, ktorý chce preto viesť KDH. „Rybníček asi chytá rozbehnutého koňa, lebo víziu modernej konzervatívnej strany ľudového typu som predstavil ako prvý ja,“ hovorí. Najskôr však musí Hlina presvedčiť delegátov strany, ktorí budú po odstúpení Jána Figeľa voliť začiatkom júna nového predsedu. Jeho súperom je zatiaľ oficiálne len primátor Levoče Milan Majerský.
Podľa informácií SME má však záujem o post predsedu aj Marian Faktor a úplne ho nevylúčila ani europoslankyňa Anna Záborská.
Ak Hlinu za predsedu nezvolia, nevylučuje návrat do svojej vlastnej strany Občania. „Bola by škoda nerealizovať víziu, ak ju KDH neprijme,“ odôvodňuje.
3. Dôležitejší je stred
Časť pravicových voličov dala v marcových voľbách hlas na protest SaS alebo OĽaNO, upozorňuje Martin Slosiarik z Focusu. „Nebola to však ich prvá voľba,“ hovorí.
