Na jar 1984 nahrala britská hudobná skupina Ultravox jeden zo svojich najväčších hitov Dancing With The Tears In My Eyes (Tanec so slzami v očiach). Postavy vo videoklipe k tejto skladbe prežívajú posledné okamihy po explózii v jadrovej elektrárni. O dva roky neskôr sa podobné scény odohrávali v ukrajinskom Černobyle. Ale nebol to film.
Černobyľská jadrová elektráreň Vladimíra Iľjiča Lenina mala byť pýchou sovietskeho režimu. Bola jednou z najväčších na svete. V noci 26. apríla 1986 tu došlo počas experimentu k havárii. Dve explózie úplne zničili štvrtý reaktor jadrovej elektrárne.
Tam, kde stála pred chvíľou budova reaktora, teraz z otvoru stúpal do výšky 1000 metrov ohnivý stĺp nabitý zmesou rádioaktívnych častíc. Až ráno však odhalilo celú skazu. A to najhoršie ešte len malo prísť.
Tragédia v Černobyle priniesla smrť a ochorenia a načas spochybnila, či má vôbec zmysel získavať energiu z jadra. Trauma z černobyľskej katastrofy bola taká hlboká, že ju mnohí považujú za prvý krok k rozpadu Sovietskeho zväzu.
Počas niekoľkodňového následného požiaru po havárii sa do ovzdušia uvoľnilo približne 9 ton rádioaktívnych prvkov. Jedovatý mrak najviac zamoril územia Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, ale vzdušné prúdy ho niesli ďalej do Európy, aj nad Československo... Zmytý dažďom do pôdy kontaminoval rastliny, zvieratá i ľudí.
Oslavy 1. mája v Kyjeve päť dní po havárii v Černobyle. Nikto z týchto ľudí netušil o hroziacom nebezpečenstve. (zdroj: SITA/AP)Len žiadnu paniku
Podľa oficiálnych údajov zahynulo v prvých hodinách a dňoch po havárii 31 ľudí, väčšinou hasičov a pracovníkov elektrárne, ktorí mali v osudnú noc na štvrtom reaktore službu.
K obrovskému nárastu počtu obetí černobyľskej tragédie došlo v dôsledku utajovania a trestuhodného zavierania očí pred faktmi. Katastrofa ukázala zvrhlosť režimu, ktorý vystavil nebezpečenstvu vlastné obyvateľstvo.
Na druhý deň po havárii bola sobota, slnečný jarný deň. Mestečko Pripiať vzdialené od černobyľskej elektrárne iba tri kilometre, žilo bežným životom. Deti sa hrali na ihriskách, dospelí vyrazili na nákupy alebo sa prechádzali po uliciach. V tej chvíli už mali byť zapečatené okná a dvere na domoch a ľudia mali konzumovať jódové tabletky, ktoré potláčajú účinky rádioaktivity. Nikto však také rozkazy nevydal.
Ľudia z vedenia elektrárne i stranícki funkcionári boli nervózni, ale váhali. Držali sa hesla „len žiadnu zbytočnú paniku“. Panika však bola na mieste.
Vojaci plukovníka Vladimira Grebeňuka, ktorý mal na starosti civilnú ochranu, namerali večer po havárii pri elektrárni šesťstotisíckrát vyššie hodnoty rádioaktivity, než je normál. Odborníci v Kurčatovovom Inštitúte atómovej energie v Moskve boli z týchto údajov v šoku.
