PREŠOV. Amatérsky výtvarník Jozef Fečo prezentuje od 20. apríla do 15. mája pätnásť svojich malieb v Krajskom múzeu v Prešove. Výstava Neznáme farby osobností je súčasťou projektu Živé knihy Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.
"Inšpiráciou pre projekt Živé knihy bola myšlienka živých knižníc, ktorá vznikla v Dánsku na hudobnom festivale Roskilde Music Festival v roku 2000," uviedla riaditeľka knižnice Valéria Závadská.
Tamojšia mimovládna organizácia Stop násiliu prezentovala touto formou návštevníkom festivalu príležitosť súkromne a osobne rozprávať s cudzím človekom v absolútne voľnom priestore.
"Išlo najmä o možnosť predstaviť verejnosti jednotlivcov, ktorí čelia predsudkom a vylúčeniu cez ich životné príbehy a tým búrať predsudky a stereotypy v mysliach väčšinovej spoločnosti."
Jozef Fečo: "Mal som obrovskú trému, sucho v hrdle a stále som pil vodu". (zdroj: Romano nevo ľil/Mária Žarnayová)Je rád, že je Róm
Jozef Fečo je vyrovnaný so svojou rómskou identitou. Hovorí, že mu to došlo až v druhej triede na základnej škole, keď si jeho tmavšiu pokožku všímali spolužiaci. Pôvodne si myslel, že bol iba dlhšie na slnku, a preto je taký opálený.
"Častý problém ľudí, ktorí majú odlišnú národnosť alebo rasu je, že im to nikto nepovie. Zistia to až v škole z posmievania sa spolužiakov. Oni sa takto nevnímajú," povedala pre SME kurátorka výstavy Júlia Fričová.
Fričová moderovala diskusiu s autorom bezprostredne po vernisáži výstavy.
Jozef Fečo zdieľal s prítomnými vnímanie svojho rómstva a ďalšie životné plány. Niekoľkých fanúšikov šokoval rozhodnutím, že odkladá plánované štúdium na vysokej škole a hľadá si prácu tatéra v tetovacom štúdiu.
Na štúdium si musí zarobiť. Maľuje obrazy slávnych Rómov Čítajte "To je v podstate bežné zamestnanie. Živiť sa maľbou ako takou je ťažké v každej dobe, nielen dnes. Komerčné využitie talentu ako tetovanie je podľa mňa dobré, bude mať z toho príjem. To bola teda ďalšia téma, ktorá niektorých pobúrila, niektorých prekvapila," priblížila emócie počas besedy Fričová.
Jozef Fečo stále uvažuje o neskoršom štúdiu vysokej školy, chce učiť výtvarnú výchovu. Má vzťah k deťom a úspešnú skúsenosť s prácou animátora pre cirkev. Fričová si myslí, že je to pre amatérskeho výtvarníka schodnejšia cesta.
"Je veľmi šikovný, má v sebe živelnosť a živočíšnosť, ktorú maliar má mať. Keď som videla jeho veci naživo, urobili na mňa omnoho väčší dojem, ako na fotografiách. Tá energia z nich bola šialená," ocenila autorov prínos, hoci vidí rezervy vo formálnej stránke jeho diela.
Jozef s mamou Vierou Fečovou. (zdroj: RNĽ/Mária Žarnayová)Osobnosti ako živé knihy
"Moji kolegovia z dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry využili tento nápad pri príprave projektu, aby verejnosti predstavili rómske osobnosti, ktoré sú pre majoritu, ale aj pre samotných Rómov viac alebo menej neznámi," uviedla Valéria Závadská.
Takto verejnosti sprístupňujú rómskych hudobníkov, výtvarníkov, remeselníkov, hercov, učiteľov, spisovateľov. Počas roka 2015 zrealizovali štyri podujatia, na ktoré boli pozvané osobnosti ako živé knihy, ale aj hudobní hostia z rómskeho kultúrneho prostredia.
Každé podujatie zaznamenávajú a dokumenty v digitálnej forme po spracovaní zverejnia aj na portáli knižnice prezentujúcom rómsku kultúru.
Zľava: Valéria Závadská, Mária Kotorová, Júlia Fričová, Jozef Fečo. (zdroj: RNĽ/Mária Žarnayová)O projekte Živé knihy s Valériou Závadskou
Ako vznikol nápad nápad vypátrať svetové osobnosti s rómskym pôvodom?
"Keďže kolegovia chceli predstaviť v rámci projektu čo najviac osobností, rozhodli sa trochu improvizovať a mladého rómskeho výtvarníka Jožka Feča predstaviť cez jeho obrazy. Nápad namaľovať portréty svetových osobností s rómskymi koreňmi vznikol v hlave vedúceho dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry Romana Čonku a autor sa s tým veľmi rýchlo stotožnil."
Považujete tento projekt aj s realizáciou obrazov za úspešný?
"Určite. Tak ako kultúra na Slovensku vôbec, tak aj kultúra menšinová je reprezentovaná rôznymi umelcami a ich tvorbou. Vernisáž týchto obrazov so všetkým, čo k nej viedlo, je jedna z prvých aktivít plne v našej réžii a verím, že nie posledná, pokiaľ ide o výtvarné umenie Rómov."
Aká je spätná väzba od kolegov či návštevníkov inštitúcie, ktorú zastupujete?
"Nemôžem vedieť ako naša činnosť a jej výsledky pôsobia na celú verejnosť, určite sú pozitívne reakcie, takisto sa môžu objaviť aj negatívne. Samotná umelecká tvorba, a je jedno, či ide o hudbu, tanec, spev či maľovanie, pôsobí na každého človeka inak, inak na odborníka tej-ktorej kultúrnej oblasti, inak na laika. V konečnom dôsledku, ak sa konkrétne tieto obrazy páčia hoci len malej vzorke ľudí, a tí o nich a o autorovi budú šíriť pozitívne informácie, tak je to dobre."
Máte medzi vystavenými portrétmi svoj obľúbený?
"Nepasujem sa za odborníka vo výtvarnom umení a prijímam obrazy ako bežný človek, neskúmam techniku, nesnažím sa analyzovať, alebo sa mi páčia alebo nie. Rozmýšľam skôr takto: zavesila by som si ten obraz v byte? Keďže som mala možnosť vidieť aj iné jeho diela, zapáčil sa mi najmä jeho obraz tanečnice s violončelom s názvom Rómska kultúra, ktorý je možné vidieť v digitálnej forme na našom portáli."
Považujete výstavu za putovnú, respektíve viete si predstaviť poskytnúť ju napríklad základným či stredným školám?
"Ona už je putovná. Okrem výstavy v Krajskom múzeu v Prešove sme ju a apríli ponúkli aj do jednej školy v Kežmarku, obrazy budú vystavené v Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine. Tam však posielame fotografie obrazov vytlačené na fólii, pretože materiál, na ktorom sú namaľované (sádrokartón) je veľmi ťažký a zároveň krehký. V snahe predísť poškodeniu sme si dali vytlačiť fotografie obrazov na fólie, z ktorej sa vyhotovujú napr. reklamné banery. Majú veľkosť ako originály, ale sú skladné a ľahko prenosné. A svoju funkciu to splní. Pokiaľ ide o školy a prezentáciu obrazov v tomto prostredí, vo vlastnej réžii sme spracovali katalóg obrazov, ktorý ponúkame ako prezentačný materiál."
Mgr. Valéria Závadská je riaditeľkou Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.
