VIZUÁLNY SMOG – SITUÁCIA V MESTÁCH

Pribúdajú pútače, na ktoré úrady nemajú dosah

Mestá už začali nelegálne bilbordy z vlastných pozemkov odstraňovať. Na súkromné nedosiahnu.

Vlani začali v Žiline odstraňovať nelegálne bilbordy. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Od januára 2015 platí novela stavebného zákona, ktorá preklasifikovala reklamné a propagačné zariadenia na reklamné stavby. Reagovala na nadmerný počet nepovolených reklamných zariadení a samosprávam dala do rúk nástroj, ako sa zbaviť nepovolenej reklamy.

Po skončení preklenovacieho obdobia, počas ktorého museli vlastníci reklamných zariadení požiadať stavebný úrad o dodatočné povolenie, môžu nezlegalizované reklamy samosprávy odstrániť. V Žiline tak  približne z  troch tisícov nelegálnych bilbordov ubudlo doteraz približne štyridsať.

V Trnave sa podľa Gabriely Bučányovej zo stavebného odboru mesta novela na počte povolení reklamných stavieb nijako zvlášť neprejavila. Naviac, pribúdajú reklamy, ktoré si povolenie nevyžadujú, a stavebný úrad nemá na ne nijaký dosah. Sú to najmä rôzne reklamné plachty a maloplošná reklama. Podobnú skúsenosť majú aj v iných mestách.

Samosprávy, ktoré majú ambíciu znížiť vizuálny smog, môžu znížiť objem reklamy len na pozemkoch v majetku obce. Dosah na pútače umiestnené na súkromných pozemkoch nemajú.

Kdekoľvek na svete vždy rozoznáte krajinu, ktorá ovláda svoj reklamný trh prostredníctvom zdanenia za užívanie verejného priestoru.

Cestou nepredlžovania zmlúv a zrieknutia sa časti príjmov sa vybrali napríklad Malacky. Niektoré mestá ako Nitra či Bratislava sa podobným spôsobom snažia vytlačiť reklamu najmä z centrálnych zón.

Niektoré mestá už pristúpili k  odstraňovaniu nelegálnych pútačov. Je však možné, že aj o túto možnosť samosprávy prídu. Podľa niektorých poslancov ustanovenia novely stavebného zákona, ktoré sa týkajú odstraňovania reklamných stavieb sú v rozpore s ústavou. Ich podaním sa bude zaoberať Ústavný súd.

Množstvo pútačov v uliciach a pri cestách podľa architekta Radoslava Mokriša na prvý pohľad prezrádza právne princípy príslušného štátu. „Kdekoľvek na svete vždy rozoznáte krajinu, ktorá ovláda svoj reklamný trh prostredníctvom zdanenia za užívanie verejného priestoru. Tie krajiny, v ktorých sú všade rozvešané reklamné plachty, takýto daňový systém zaručene nemajú.“

Rozdiel je podľa Mokriša v chápaní tzv. práva vzdušného priestoru. V krajinách západnej Európy verejný priestor nie sú len čiary na mape, ale aj objem vzduchu nad nimi.

Samosprávy majú právomoc samostatne tvoriť sadzobníky za využívanie verejných priestorov umiestnením reklamy a každý, kto zasahuje do verejného vzdušného priestoru, musí odvádzať poplatok za jeho využívanie.

Napríklad v Rakúsku sa na reklamu hľadí ako na niečo, čo obec môže, ale nemusí strpieť. Záleží na úvahe odborných orgánov mesta, čo povolia alebo zakážu, a to v správnom konaní, v ktorom sú účastníkmi aj susedia predmetnej nehnuteľnosti. „Viditeľným prejavom tohto systému je striedmosť a elegancia miest,“ hovorí Mokriš.

Mestá a obce na Slovensku nemôžu samostatne regulovať vonkajšiu reklamu vo verejnom priestore. Príjem majú z poplatku za povolenie reklamnej stavby a z prenájmupozemkov na ktorých stoja.

Západné Slovensko

Bratislava zisťuje, čo je jej

BRATISLAVA. Hlavné mesto prvý raz vie, koľko bilbordov má na svojom území. Počet reklamných plôch s rozmermi aspoň tri štvorcové metre sa odhadoval na 7000. Pasportizácia číslo spresnila, bilbordov je až 9600.

„Teraz sa analyzuje, či ide o zariadenia na pozemku mesta, alebo na súkromných pozemkoch a či majú, alebo nemajú povolenia,“ povedal v marci primátor Ivo Nesrovnal.

K očisteniu verejného priestoru mali pomôcť zmeny v stavebnom zákone. Podľa aktivistu Matúša Čupku zo Zelenej hliadky zatiaľ k významnejšiemu ťahu na odstraňovanie čiernej reklamy nedošlo. „Z času na čas pribudne nový bilbord a situácia sa tak skôr zhoršuje,“ hovorí. Výnimkou je podľa neho Karlova Ves, ktorá dala odstrániť bilbordy v školských areáloch.

Najkritickejšie Čupka vníma nelegálne reklamné trojnožky. Z mestských pozemkov ich v júni 2015 mala firma Pre Sent stiahnuť 428. Neodstránila ich, a tak to súd povolil urobiť magistrátu. Napriek podpore magistrátu sa podľa Čupku „nedá táto kauza uzavrieť“ a trojnožky sú v meste naďalej. V boji s banermi na zábradliach bola hliadka úspešnejšia.

Magistrát by mal mať pripravený aj manuál umiestňovania vonkajšej reklamy, inšpirovaný Viedňou. Mesto chce definovať verejné priestranstvo tak, aby sa dalo zasiahnuť aj proti bilbordom na súkromných pozemkoch.

Malacky zníženie vizuálneho smogu stojí 22-tisíc ročne

MALACKY. Malacky už urobili prvé reálne kroky na redukciu vonkajšej reklamy. Ide predovšetkým o bilbordy a reklamné tabule.

Najviditeľnejším dôkazom je fasáda športovej haly Malina, kde z pôvodných troch veľkých reklamných plôch zostala jedna. Mesto nepredĺžilo nájomné zmluvy na reklamy umiestnené na stĺpoch verejného osvetlenia a zábradliach, čím sa odstránilo okolo 80 kusov, povedala Ľubica Pilzová, tlačová hovorkyňa Malaciek. Vypovedali aj zmluvy na bilbordy, z ktorých vlastníci dobrovoľne odstránili dva, ďalších deväť bolo predmetom súdnej žaloby na vypratanie pozemku, keďže vlastníci nerešpektovali výzvu mesta na ich odstránenie.

„Mesto sa bude následne snažiť urobiť poriadok aj s reklamami na súkromných pozemkoch, pretože podľa aktuálneho znenia stavebného zákona podliehajú stavebnému konaniu,“ povedal primátor Malaciek Juraj Říha. Jeden z vlastníkov po podaní súdnej žaloby dobrovoľne bilbord odstránil.
Vizuálny smog sa v Malackách vyskytuje takmer na každom kroku vrátane stĺpov verejného osvetlenia, plotov či trávnatých plôch.

„Neregulovaná reklama prekáža aj našim obyvateľom. Aj cez portál Odkaz pre starostu sme dostali upozornenie na nelegálnu reklamu,“ povedal primátor Říha.

Odstránenie vonkajšej reklamy bude znamenať výpadok v príjmoch mesta vo výške približne 22-tisíc eur ročne. Podľa primátora je to cena za krajšie mesto, pričom sa budú hľadať náhradné zdroje financií.

„Mojím snom je mať mesto bez bilbordov. V našom part-nerskom meste Sarvaš v Maďarsku nenájdete jediný bilbord. Rozdiel oproti nám je však ten, že v Maďarsku si samosprávy môžu vonkajšiu reklamu regulovať samy,“ vyjadril sa pred časom Říha.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Rok nádeje pre maniakov a vrahov. Niektorí sa môžu dostať na slobodu

Zločinci odsúdení na smrť majú šancu dostať sa na slobodu. Čo sa deje za múrmi ruského Alcatrazu?

DOMOV

Právnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej.

KOMENTÁRE

Kontinuita: Mečiar skončil, jeho duchovia ostávajú

Éra HZDS sa skončila, jej nositelia a mečiarovskí právni experti sú však stále tu.

SVET

Terorista útočil pri britskom parlamente, neprežili piati ľudia

Pravdepodobného útočníka zastrelili.

Neprehliadnite tiež

Odborníci budú diskutovať o úlohe samospráv pri integrácii utečencov

O aplikačnej praxi budú hovoriť zástupcovia švédskeho mesta Are, rakúskej metropoly Viedeň či nemeckého Norimbergu.

Vysokoškolskí učitelia, sudcovia. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší právnici z HZDS?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej. HZDS vymenili za akademickú pôdu.

Dobrovoľná vojenská príprava bude atraktívnejšia, zvýši sa príspevok a skráti výcvik

Po novom by sa mal zvýšiť finančný príspevok o približne 200 eur na 575 eur.

Prokuratúra sa už dva mesiace zoznamuje s Bašternákovým majetkom

Minimálny rozdiel medzi tým, čo Ladislav Bašternák vlastní, a jeho oficiálnymi príjmami, polícia odhaduje na 607-tisíc eur.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop