VIZUÁLNY SMOG – SITUÁCIA V MESTÁCH

Pribúdajú pútače, na ktoré úrady nemajú dosah

Mestá už začali nelegálne bilbordy z vlastných pozemkov odstraňovať. Na súkromné nedosiahnu.

Bilbordy začali odstraňovať už v roku 2015. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Od januára 2015 platí novela stavebného zákona, ktorá preklasifikovala reklamné a propagačné zariadenia na reklamné stavby. Reagovala na nadmerný počet nepovolených reklamných zariadení a samosprávam dala do rúk nástroj, ako sa zbaviť nepovolenej reklamy.

Po skončení preklenovacieho obdobia, počas ktorého museli vlastníci reklamných zariadení požiadať stavebný úrad o dodatočné povolenie, môžu nezlegalizované reklamy samosprávy odstrániť. V Žiline tak  približne z  troch tisícov nelegálnych bilbordov ubudlo doteraz približne štyridsať.

V Trnave sa podľa Gabriely Bučányovej zo stavebného odboru mesta novela na počte povolení reklamných stavieb nijako zvlášť neprejavila. Naviac, pribúdajú reklamy, ktoré si povolenie nevyžadujú, a stavebný úrad nemá na ne nijaký dosah. Sú to najmä rôzne reklamné plachty a maloplošná reklama. Podobnú skúsenosť majú aj v iných mestách.

Samosprávy, ktoré majú ambíciu znížiť vizuálny smog, môžu znížiť objem reklamy len na pozemkoch v majetku obce. Dosah na pútače umiestnené na súkromných pozemkoch nemajú.

Kdekoľvek na svete vždy rozoznáte krajinu, ktorá ovláda svoj reklamný trh prostredníctvom zdanenia za užívanie verejného priestoru.

Cestou nepredlžovania zmlúv a zrieknutia sa časti príjmov sa vybrali napríklad Malacky. Niektoré mestá ako Nitra či Bratislava sa podobným spôsobom snažia vytlačiť reklamu najmä z centrálnych zón.

Niektoré mestá už pristúpili k  odstraňovaniu nelegálnych pútačov. Je však možné, že aj o túto možnosť samosprávy prídu. Podľa niektorých poslancov ustanovenia novely stavebného zákona, ktoré sa týkajú odstraňovania reklamných stavieb sú v rozpore s ústavou. Ich podaním sa bude zaoberať Ústavný súd.

Množstvo pútačov v uliciach a pri cestách podľa architekta Radoslava Mokriša na prvý pohľad prezrádza právne princípy príslušného štátu. „Kdekoľvek na svete vždy rozoznáte krajinu, ktorá ovláda svoj reklamný trh prostredníctvom zdanenia za užívanie verejného priestoru. Tie krajiny, v ktorých sú všade rozvešané reklamné plachty, takýto daňový systém zaručene nemajú.“

Rozdiel je podľa Mokriša v chápaní tzv. práva vzdušného priestoru. V krajinách západnej Európy verejný priestor nie sú len čiary na mape, ale aj objem vzduchu nad nimi.

Samosprávy majú právomoc samostatne tvoriť sadzobníky za využívanie verejných priestorov umiestnením reklamy a každý, kto zasahuje do verejného vzdušného priestoru, musí odvádzať poplatok za jeho využívanie.

Napríklad v Rakúsku sa na reklamu hľadí ako na niečo, čo obec môže, ale nemusí strpieť. Záleží na úvahe odborných orgánov mesta, čo povolia alebo zakážu, a to v správnom konaní, v ktorom sú účastníkmi aj susedia predmetnej nehnuteľnosti. „Viditeľným prejavom tohto systému je striedmosť a elegancia miest,“ hovorí Mokriš.

Mestá a obce na Slovensku nemôžu samostatne regulovať vonkajšiu reklamu vo verejnom priestore. Príjem majú z poplatku za povolenie reklamnej stavby a z prenájmupozemkov na ktorých stoja.

Západné Slovensko

Bratislava zisťuje, čo je jej

BRATISLAVA. Hlavné mesto prvý raz vie, koľko bilbordov má na svojom území. Počet reklamných plôch s rozmermi aspoň tri štvorcové metre sa odhadoval na 7000. Pasportizácia číslo spresnila, bilbordov je až 9600.

„Teraz sa analyzuje, či ide o zariadenia na pozemku mesta, alebo na súkromných pozemkoch a či majú, alebo nemajú povolenia,“ povedal v marci primátor Ivo Nesrovnal.

K očisteniu verejného priestoru mali pomôcť zmeny v stavebnom zákone. Podľa aktivistu Matúša Čupku zo Zelenej hliadky zatiaľ k významnejšiemu ťahu na odstraňovanie čiernej reklamy nedošlo. „Z času na čas pribudne nový bilbord a situácia sa tak skôr zhoršuje,“ hovorí. Výnimkou je podľa neho Karlova Ves, ktorá dala odstrániť bilbordy v školských areáloch.

Najkritickejšie Čupka vníma nelegálne reklamné trojnožky. Z mestských pozemkov ich v júni 2015 mala firma Pre Sent stiahnuť 428. Neodstránila ich, a tak to súd povolil urobiť magistrátu. Napriek podpore magistrátu sa podľa Čupku „nedá táto kauza uzavrieť“ a trojnožky sú v meste naďalej. V boji s banermi na zábradliach bola hliadka úspešnejšia.

Magistrát by mal mať pripravený aj manuál umiestňovania vonkajšej reklamy, inšpirovaný Viedňou. Mesto chce definovať verejné priestranstvo tak, aby sa dalo zasiahnuť aj proti bilbordom na súkromných pozemkoch.

Malacky zníženie vizuálneho smogu stojí 22-tisíc ročne

MALACKY. Malacky už urobili prvé reálne kroky na redukciu vonkajšej reklamy. Ide predovšetkým o bilbordy a reklamné tabule.

Najviditeľnejším dôkazom je fasáda športovej haly Malina, kde z pôvodných troch veľkých reklamných plôch zostala jedna. Mesto nepredĺžilo nájomné zmluvy na reklamy umiestnené na stĺpoch verejného osvetlenia a zábradliach, čím sa odstránilo okolo 80 kusov, povedala Ľubica Pilzová, tlačová hovorkyňa Malaciek. Vypovedali aj zmluvy na bilbordy, z ktorých vlastníci dobrovoľne odstránili dva, ďalších deväť bolo predmetom súdnej žaloby na vypratanie pozemku, keďže vlastníci nerešpektovali výzvu mesta na ich odstránenie.

„Mesto sa bude následne snažiť urobiť poriadok aj s reklamami na súkromných pozemkoch, pretože podľa aktuálneho znenia stavebného zákona podliehajú stavebnému konaniu,“ povedal primátor Malaciek Juraj Říha. Jeden z vlastníkov po podaní súdnej žaloby dobrovoľne bilbord odstránil.
Vizuálny smog sa v Malackách vyskytuje takmer na každom kroku vrátane stĺpov verejného osvetlenia, plotov či trávnatých plôch.

„Neregulovaná reklama prekáža aj našim obyvateľom. Aj cez portál Odkaz pre starostu sme dostali upozornenie na nelegálnu reklamu,“ povedal primátor Říha.

Odstránenie vonkajšej reklamy bude znamenať výpadok v príjmoch mesta vo výške približne 22-tisíc eur ročne. Podľa primátora je to cena za krajšie mesto, pričom sa budú hľadať náhradné zdroje financií.

„Mojím snom je mať mesto bez bilbordov. V našom part-nerskom meste Sarvaš v Maďarsku nenájdete jediný bilbord. Rozdiel oproti nám je však ten, že v Maďarsku si samosprávy môžu vonkajšiu reklamu regulovať samy,“ vyjadril sa pred časom Říha.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46TZ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C46TZ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

KOMENTÁRE

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

Neprehliadnite tiež

Domov

Dobré ráno: Finančné skupiny a korisť, rozdelia si medzi sebou televízie

Televízia Markíza aj Nova sú na predaj. Zdá sa, že to zaplatia Číňania.

Domov

Advokát o esbéeskároch: Zákazníka môžu zadržať, ale je to na hrane

Už keď človek vstupuje do obchodu, je uzrozumený s tým, že podlieha kontrole, hovorí pre SME advokát JOZEF HERBULÁK.

Domov

Danko v dume dvoril Rusom, teraz, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

Domov

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.