BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady SR odobrili návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, čiže k novele takzvaného kompetenčného zákona.
Na základe neho by mal mať podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini (Smer) väčšie kompetencie pri riadení, koordinácii a dohľade nad využívaním eurofondov.
Šéfovať by mal aj novému úradu, ktorý má zastrešovať aj informatizáciu spoločnosti.
Norma má byť účinná od 1. júna a po novom sa ňou vymedzia kompetencie pre oblasti riadenia, koordinácie a dohľadu nad využívaním finančných prostriedkov z eurofondov, investícií a informatizácie. Posilnené kompetencie má vicepremiér pre investície vykonávať v rámci novovytvoreného ústredného orgánu štátnej správy.
"Výkon navrhovaných kompetencií vyžaduje, aby boli centralizované na úrovni jediného subjektu s právnou subjektivitou, keďže doterajšia fragmentácia medzi viaceré subjekty neumožňuje dostatočne silnú koordinačnú úlohu a včasné dosahovanie stanovených cieľov," zdôvodňuje vláda v návrhu.
Nová právna úprava má priniesť aj dočasnú možnosť pôsobenia troch štátnych tajomníkov na ministerstve, a to v prípade, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie (EÚ).
Po novom má tiež pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v poskytovaní dotácií v oblasti ľudských práv prejsť od decembra tohto roka na Ministerstvo spravodlivosti SR.

Viacero návrhov:
Vláda žiada v zrýchlenom konaní prijať aj svoje návrhy:
- novelu zákona, ktorá mení termín vydávania elektronických preukazov poistenca, ako aj fungovania zdravotnej knižky.
- na programe je opozičná novela zákona o štátnom občianstve.
- Ján Budaj z OĽaNO-NOVA zas navrhuje zrušiť tzv. Mečiarove amnestie.
- Jozef Viskupič (OĽaNO) chce novelou zákona o vysielaní a retransmisii podporiť vznik alternatívnych rádií.
- Opoziční poslanci navrhujú meniť aj zákon o tepelnej energetike či o odpadoch.
Opozičná kritika
Skrátené legislatívne konanie ku kompetenčnému zákonu kritizovali v rozprave viacerí opoziční poslanci. Podľa nich nespĺňa podmienky na zrýchlený režim, keďže ten je možné využiť len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Lipšic pripomenul, že len v utorok odobril parlament Programové vyhlásenie vlády, kde sa hovorí, že nový kabinet bude transparentný v legislatíve. "Pár hodín po tom, ako ho schválite, šupnete do parlamentu novelu kompetenčného zákona," kritizoval poslanec.
Ku kritike sa pridala aj Renáta Kaščáková (SaS), podľa ktorej vláda týmto návrhom na skrátené legislatívne konanie usvedčuje samú seba zo svojho predchádzajúceho konania.
Čiže z toho, že ohrozila Slovensko, keďže teraz pre zabránenie hospodárskych škôd štátu potrebuje rýchlo prijať zmenu kompetenčného zákona. "Vláda týmto priznala, že fatálne zlyhala," konštatovala poslankyňa.
Podľa Pellegriniho je však normálne, ak sa vláda krátko po zložení rozhodne upraviť svoje kompetencie. Takáto prax sa podľa neho opakuje viackrát.
Pripomenul situáciu z roku 2010 po vzniku vlády Ivety Radičovej, keď jedným z prvých skrátených konaní bol návrh na vznik ministerstva životného prostredia. To predtým zrušila predchádzajúca vláda Roberta Fica.
Ministerstvo bez názvu?
Podľa nezaradeného opozičného poslanca Miroslava Beblavého posilnenie kompetencií podpredsedu vlády vytvorí v skutočnosti pre Pellegriniho ministerstvo. "Má to všetky znaky ministerstva, len iný názov," zdôraznil poslanec v rámci diskusie.
Podľa Beblavého tak preto, aby nevzniklo ďalšie ministerstvo, čo by sa stalo predmetom verejnej kritiky, sa vlastne vytvára ministerstvo bez tohto názvu. V tejto inštitúcii však bude podľa poslanca ešte jedna úroveň riadenia, aby sa dalo obísť, že ide o ministerstvo. Na čele úradu bude totiž ešte vedúci, ktorého bude riadiť Pellegrini.
"V skutku blahoželám k tomuto aj manažérskemu aj úspornému politickému prístupu, ktorý ste vytvorili," dodal Beblavý. Má to však podľa neho aj jednu výhodu. Na Slovensku totiž na rozdiel od iných krajín podpisujú dokumenty ministri. V prípade podpredsedu vlády Pellegriniho ich však bude podpisovať vedúci úradu.
"To znamená, že za všetky trestné činy, za všetky nehospodárne vynakladania prostriedkov, za všetky 'prúsery' v eurofondoch a informatizácii bude zodpovedný tento človek a podpredseda vlády Pellegrini bude mať minimálne právne čisté ruky," opísal Beblavý.
Beblavého slovám oponoval Pellegrini a nesúhlasí s tvrdeniami, že vzniká nejaké ministerstvo. "Tento štát mal stále problém uchopiť nejakým spôsobom agendu, ktorá má nadrezortný charakter, a preto v oblasti eurofondov a v oblasti informatizácie, v ktorých sa naozaj zasahuje do všetkých ministerstiev, je účelné, aby sa riadili z pozície úradu vlády alebo podpredsedu vlády. A nie, aby jedno ministerstvo riadilo ostatné ministerstvá," odôvodnil Pellegrini. Preto sa to podľa neho navrhuje riešiť takýmto spôsobom.

Vláda nemusí informovať o vyšetrovaní káuz
Koalícia v stredu odmietla návrhy opozičných poslancov, ktorí žiadali predloženie správ z priebehu vyšetrovania káuz a o využití eurofondov.
Správu o priebehu vyšetrovania kauzy "daňových podvodov vo veci Chovanec a spol. a Bašternák" žiadal Daniel Lipšic. "Vládna koalícia zaujala postoj, že k starým kauzám sa vracať netreba a nové sú živé, čiže tie nie je možné riešiť, a vládni poslanci blokujú rokovania výborov, tak si myslím, že by o tejto veci malo rozhodnúť plénum," vysvetlil svoju požiadavku Lipšic.
Nezaradený Zsolt Simon chcel od vlády správu o vyhodnotení využitia eurofondov za obdobie 2007-2013 podľa jednotlivých operačných programov vrátane korekcií. "Slovenská republika za toto obdobie nevyčerpala viac ako jednu miliardu eur a viac ako 100 miliónov eur musela zaplatiť zo štátneho rozpočtu pre chyby pri poskytovaní eurofondov. Bolo by dobré, keby sme dostali takéto vyhodnotenie," zdôvodnil Simon.
Ondrej Dostál z SaS žiadal vyradiť z programu návrh na skrátené konanie o vládnej novele kompetenčného zákona, ktorá má posilniť právomoci vicepremiéra pre investície. "Tento návrh nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie," vysvetlil Dostál.

Posunuli zmenu termínu preukazov s čipom
Poslanci posunuli do druhého čítania posunutie termínov v rámci elektronizácie zdravotníctva, o novele zákona z dielne ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nom. Smeru) rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela zákona má zmeniť termín vydávania elektronických preukazov poistenca, ako aj fungovania zdravotnej knižky. Termín vydávania preukazu poistenca s elektronickým čipom sa má posunúť o rok.
Podľa súčasnej legislatívy majú zdravotné poisťovne povinnosť zaslať nové preukazy ľuďom do konca tohto roka. Po novom to má byť do decembra 2017. Novela má zmeniť aj dátum povinnosti vytvárania a zasielania elektronických zdravotných záznamov do elektronickej zdravotnej knižky osoby z konca tohto roka na koniec budúceho.