Profesor Petr A. Bílek, český literárny teoretik a historik, profesor Ústavu českej literatúry a komparatistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, pravidelne glosuje českú literatúru v rôznych periodikách. Prečo teda nehovoriť o reflexii súčasnej českej prózy práve s ním?
Približne 70 kníh českej beletrie ročne stojí za reč, hovorí česká literárna kritička Eva Klíčová a vychádza z českej literárnej ceny Magnesia litera. Je to málo alebo veľa? Bolo niekedy v českej literatúre viac dobrých kníh?
„To je pravdepodobne len optický efekt. Analogicky sa nám zdá, že v minulosti bolo v našich životoch tých pekných momentov viac, ako je teraz. Aj hrubé, rozsiahle dejiny národnej literatúry evidujú z jednotlivého roku tri-štyri diela a pozorne analyzujú jedno alebo dve. Čiže keby skutočne každý rok vyšlo päť veľmi kvalitných kníh, bude sa raz naša éra zdať ako éra, keď sa literatúre darilo. Nie som si však istý, či tých päť nepochybne zásadných a kvalitných kníh česká literatúra za rok vyprodukuje.“
Zmenila sa pozícia českej prózy po novembri 1989, keď sa už môže písať/čítať/vydávať všetko? Tá konkurencia svetovej literatúry musí byť takmer zničujúca...
„Zmenila sa zásadne. Naraz čelí konkurencii prívalu prekladov, ani nie tak z elitnej svetovej literatúry, ale skôr z tzv. literatúry žánrovej. A ukazuje sa, že český čitateľ nie je ani trochu iný, teda náročný a elitný, ako sme si nahovárali. S chuťou číta to, čomu sa komerčne darí aj inde. A vari ešte zásadnejšiu rolu hrá záplava produktov z iných médií či oblastí kultúry – filmy, seriály, nové médiá. V ich konkurencii literatúra nestačí s dychom.“
Po viac ako dvadsiatich rokoch od rozdelenia spoločného štátu je azda namieste aj otázka, či má česká literatúra veľkých a čítaných domácich autorov. Prípadne čítaných veľkých...
