Za Adolfom Hitlerom nestáli len nadšené davy obdivovateľov, svojím agresívnym pôsobením vyvolával aj vášnivý odpor. Veľa ľudí vnímalo jeho zabitie ako menšie zlo v porovnaní s tým, ktoré páchal, preto sa ho usilovali odstrániť.
Jeho politickí odporcovia, členovia odboja v obsadených krajinách, tajné služby Spojencov, ale dokonca aj jeho najbližší spolupracovníci naňho pripravili až 42 atentátov. K tomuto číslu sa prepracoval britský historik Roger Moorhouse. Jeho kniha Atentáty na Hitlera vyšla aj u nás v roku 2008.
V čase norimberského procesu sa hovorilo len o dvoch pokusoch, ktoré boli nesporne potvrdené.
Hitler sa nakoniec zastrelil 30. apríla 1945 v bunkri pod zbombardovaným Berlínom. Vpálil si guľku do hlavy. Ako sa stalo, že si Hitler mohol vybudovať povesť neohroziteľného, nesmrteľného človeka?

Streľba na vlak
Prvé pokusy o zabitie Hitlera sa odohrali už počas jeho volebnej kampane na post prezidenta. V marci 1932, keď vlakom prechádzal Nemeckom, začal ktosi na vlak strieľať. Identita strelcov nie je dodnes známa. V júni toho istého roku ktosi zaútočil na automobil v Norimbergu. Opäť vyviazol bez zranenia.
S rastom Hitlerovej moci rástla aj početnosť pokusov o jeho odstránenie. Len v nasledujúcich rokoch ich bolo šestnásť – výbušniny dostával v kyticiach, ba aj v plniacich perách. Hitler mal však, paradoxne, stále pocit bezpečia, a tak sa pred možnými útokmi vážnejšie nechránil.
Atentát číslo dvadsať sa udial v Mníchove 9. decembra 1932, v deň, keď si so stúpencami pripomínal výročie takzvaného pivnicového puču z roku 1923. Pri tomto pokuse o štátny prevrat polícia zabila viacerých jeho kolegov, môžeme ho teda tiež zaradiť do zoznamu momentov, pri ktorých Hitler mohol prísť o život. Mladý revolucionár sa však dostal len do väzenia, čo využil na napísanie manifestu Mein Kampf.
Keď o pätnásť rokov neskôr Hitler počas osláv puču prechádzal ulicami na čele sprievodu, tentoraz už vítaný davmi ľudí, netušil, že sa naňho chystal vystreliť osamelý strelec. Dvadsaťdvaročný Švajčiar Maurice Bavaud bojoval proti komunizmu, za švajčiarsku nezávislosť a návrat Romanovovcov na ruský trón. Zdalo sa mu, že Hitler stojí v ceste týmto plánom, ba že je ohrozením ľudstva ako takého. Nebol typickým atentátnikom, naopak, študoval na teologickom seminári vo Francúzsku.
Zamiešal sa do davu s malou pištoľou, ktorá sa mu nebadane zmestila do ruky a ktorá mala šancu zabíjať aj na vzdialenosť ôsmich metrov. No Bavaud sa v kritickej chvíli zrútil a nevystrelil. Polícia ho našla s pištoľou, a bol usvedčený z pokusu o zabitie a odsúdený na gilotínu v máji 1941.
Švajčiarsko urobilo veľmi málo pre to, aby svojho občana zachránilo, výmenu za nemeckého špióna odmietlo, pred niekoľkými rokmi mu postavili len malý pamätník.
Pivnica v Mníchove
Ďalším neúspešným atentátnikom bol komunisticky naladený hodinár Johann Georg Elser. Jeho osamelý, dôsledne pripravovaný čin, vzbudzuje dodnes úctu.