BRATISLAVA. Vláda sa na svojom piatkovom zasadnutí zaoberala viacerými materiálmi.
Jedným z nich bola aj zmena vo vedení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Moniku Pažinkovú v tejto funkcii vystrieda Tomáš Haško.
Predsedom úradu sa stal s účinnosťou od 1. mája tohto roka, doterajšia predsedníčka rezignovala na svoj post koncom marca. Jej funkcia zaniká podľa zákona k 30. aprílu tohto roka.
Haško doteraz pôsobil ako zástupca riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava pre Nemocnicu Ružinov, v minulosti viedol Národný onkologický ústav v Bratislave.
Vláda ho do funkcie vymenovala na návrh ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru). "Považujem pána Haška za odborne aj manažérsky schopného, považujem ho takisto za autoritu morálnu. Myslím si, že je rešpektovaný. Treba sa opýtať viacerých, nielen Lekárskeho odborového združenia," povedal po zasadnutí vlády Drucker.
Podľa neho nebol dôvod, aby Haško prišiel na vládu, a ani ho nepozýval. "Pána Haška som už predstavil členom vlády dostatočne vopred. Tento materiál už bol vyše týždňa k dispozícii kolegom," uviedol minister.
Druckerovu nomináciu kritizovali lekárski odborári, ktorí Haška spájajú s nevýhodným prenájmom nemocničných parkovísk.
Opoziční poslanci Miroslav Beblavý (nezaradený) a Alan Suchánek (OĽaNO-NOVA) žiadali zase pred menovaním jeho verejné vypočutie na parlamentnom výbore pre zdravotníctvo.
Pokuty za pochybenia
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložil vlani za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pokuty za takmer 190-tisíc eur. Celkovo ich uložil 116. Nepodal žiadne trestné oznámenie. Vyplýva to zo správy úradu za rok 2015. Najviac pokút (26) za 42-tisíc eur uložila pobočka úradu v Košiciach, najmenej v Nitre (4) za 13.500 eur. Najvyššiu pokutu uložila pobočka v Trenčíne za 8000 eur.
Drucker presadzuje na úrad pre dohľad Zajacovho človeka Čítajte Schválili rekonštrukciu budovy
Vláda chválila aj rekonštrukciu budovy Stáleho zastúpenia pri EÚ v Bruseli. Cieľom je pritom zrekonštruovať budovu vo vlastníctve Slovenska tak, aby spĺňala vhodné pracovné, technické, hygienické a bezpečnostné podmienky.
Súčasne musí vyhovovať požiadavkám mesta Brusel z technicko-administratívneho hľadiska.
Ministerstvo predpokladá, že zrekonštruovať budovu by mali do konca februára 2018, začať s rekonštrukciou plánujú v januári 2017.
Závisí to však od toho, ako rýchlo získajú povolenia na stavbu od miestnych úradov a taktiež od začatia a ukončenia verejných obstarávaní. Výdavky ministerstvo odhaduje na 6 200 000 eur s DPH a ministerstvo ich poskytne zo svojich zdrojov.
Slovensko bude počas predsedníctva v Rade EÚ zastupovať Korčok Čítajte Klimatická dohoda
Kabinet dodatočne schválil aj návrh na podpísanie Parížskej klimatickej dohody, ktorú 12. decembra minulého roku prijalo 196 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy.
Prezident Andrej Kiska dohodu za Slovensko podpísal 22. apríla v sídle OSN v New Yorku. Po podpísaní ju musí ratifikovať najmenej 55 krajín, ktoré vyprodukujú minimálne 55 percent globálnych emisií, aby vstúpila do platnosti v roku 2020.
Dohoda bude po podpise opäť predložená vláde Slovenskej republiky s návrhom na jej ratifikáciu. Keďže pri ratifikácii je potrebné opätovne potvrdiť záväzky, ktoré krajiny predložili v priebehu vyjednávania, očakáva sa, že ratifikácia bude koordinovaná na európskej úrovni prostredníctvom Európskej komisie.
Dlhodobým cieľom právne záväznej globálnej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita.
Vláda schválila aj:
- Znižovanie deficitu, zmeny v daňovom systéme, zvyšovanie platov učiteľov a zlepšovanie zdravotnej starostlivosti - to sú niektoré z opatrení, ktoré by chcela nová vláda zrealizovať v najbližších rokoch. Zhrnuté sú v Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2016, ktorý schválila .
- Deficit verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť 1,93 percenta hrubého domáceho produktu. V rokoch 2017 až 2019 sa potom očakáva postupné znižovanie schodku na 1,29 percenta v roku 2017, 0,44 % v roku 2018 a napokon dosiahnutie prebytku na úrovni 0,16 % v roku 2019. Konštatuje to Ministerstvo financií v Programe stability na roky 2016 až 2019.
- Likvidácia či monitorovanie environmentálnych záťaží si v posledných piatich rokoch vyžiadali 144,8 milióna eur. Sanovala sa napríklad environmentálna záťaž v bratislavskom kameňolome Srdce, viacero starých skládok či znečistených rušňových dep. Pokračovalo sa aj v prácach na územiach poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.
- Štát tiež prevezme zodpovednosť za päť lokalít, ktoré sú zaťažené starými environmentálnymi záťažami. Ide o lokality, kde pôvodca zanikol a nebolo možné určiť osobu zodpovednú za zaťažené územie. Tento krok umožní čerpať eurofondy na ich sanáciu. Vyplýva to zo Správy o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží(2010-2015)
- Vláda tiež schválila dokument z dielne ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré chce zlepšiť spoluprácu v oblastiach školstva, kultúry a športu so Španielskom. Program spolupráce je na roky 2016 – 2019. Ako sa uvádza v materiáli, obe zmluvné strany zintenzívnia práce na úrovni expertov s cieľom pripraviť Dohodu o vzájomnom uznávaní vysvedčení a akademických titulov získaných v obidvoch krajinách. Slovensko a Španielsko si budú vymieňať informácie, základné pedagogické dokumenty a aj naďalej v súlade s finančnými možnosťami organizovať vzdelávacie aktivity týkajúce sa aj vzdelávania pedagogických pracovníkov.
- Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a jeho rada ako odvolací orgán majú nové štatúty. Vláda ich schválila na návrh predsedníčky úradu Zity Táborskej. Doterajšie štatúty úradu a rady, ktoré vláda schválila 29. januára 2014, vychádzali z predchádzajúceho zákona o verejnom obstarávaní z roku 2006, resp. jeho noviel. Kompetencie rady úradu sa menia a významne rozširujú. Rada bude podľa nového zákona o verejnom obstarávaní napríklad rozhodovať o odvolaniach proti všetkým meritórnym rozhodnutiam úradu vydaným pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním.
- Žiaci by si mali čitateľské zručnosti a návyky vytvárať už v raných fázach vzdelávania tak, aby ich mali na konci základnej školy dobre zvládnuté a zvyky pevne zakorenené. Na ďalších stupňoch vzdelávania je úlohou pedagógov oboje upevňovať, podporovať a súčasne rozvíjať niektoré zložitejšie prvky čitateľských zručností, ktoré si vyžadujú rozvinuté abstraktné myslenie. Vyplýva to z Národnej stratégie zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti.
