O exekúciách sa na Slovensku hovorilo v minulosti len málo. Závažnosť témy si politici začali všímať najmä teraz, keď sľub exekučných amnestií vyniesol do parlamentu hnutie Borisa Kollára. Počty exekúcií dosiahli obrovské rozmery. V čom je hlavný problém?
„Z môjho pohľadu nie je problém v exekúciách ako takých. Nárast počtu exekúcií je prirodzený. Ekonomický rozvoj umožňuje ľuďom, aby si požičiavali formou nákupov na splátky, kreditných kariet a tak ďalej. K tomu pristupuje rozpad neprávnych normatívnych systémov, teda náboženstva či dohľadu komunistickej strany, ktoré ľudí nútili svoje povinnosti plniť. Preto rastie potreba nezaplatené dlhy vymáhať cestou práva, teda exekúciou. Spoločenským problémom je množstvo ľudí, ktorí sa vďaka tomuto procesu dostanú do takzvanej dlhovej, respektíve exekučnej pasce. Exekúcií je toľko, že sa presúvajú do šedej ekonomiky a prestávajú mať formálnu ekonomickú existenciu. Samozrejme, aj exekúcie majú svoje problémy, najmä výšku nákladov, keď pôvodná pohľadávka často narastá o stovky percent, a tiež nedostatky v právnej úprave, napríklad výšku poplatkov pre dlžníka, ktorý sa chce exekúcii oprávnene brániť.“
Presné dáta, koľko ľudí vlastne čelí exekúcii, či za čo vlastne majú dlhy, chýbajú. Dá sa odhadnúť, ako vyzerá typický slovenský dlžník?
„Tiež nemám presné dáta. Exekúcií je niekoľko miliónov, ale z nich je väčšina spočívajúcich, čo znamená, že exekútor dlhodobo v podstate nič nerobí, ale dlžník má zablokované účty a ak by získal oficiálny majetok, exekútor mu ho vezme. Podľa dát z Česka má typický dlžník, ktorý sa oddlžuje pred súdom, 15- až 20-tisíc eur dlhov prevažne voči bankám, pôžičkovým spoločnostiam a zdravotným poisťovniam a mesačne je schopný platiť približne 200 eur. Predpokladáme, že na Slovensku bude situácia podobná, čo by znamenalo, že s ohľadom na náklady exekúcií a úroky z omeškania nemá pre takéhoto dlžníka zmysel snažiť sa dlhy splatiť.“
V čom spočíval váš návrh ministerstvám?
