Podpredseda KDH a vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic má napriek svojej pravicovej politickej orientácii s ľavicou spoločné to, že je polovičným ľavákom. Ľavou rukou začal písať pod vplyvom učiteľky v prvej triede na základnej škole: „Pred dvadsiatimi rokmi to bol možno aj trend. Ak učiteľ v škole videl, že dieťa vie písať aj touto rukou, nemalo sa mu v tom brániť, práve naopak, bolo lepšie podporovať ho v tom. Takto mi to povedali rodičia.“
Práve jeho rodičia sa však v treťom ročníku rozhodli, že by boli šťastnejší, keby písal pravou rukou: „Začal som to cvičiť. Nakoniec sa to nepodarilo, ale pri tabuli tak niekedy píšem.“
S písaním ľavou rukou nemá okrem toho, že ako všetci ľaváci nemôže písať atramentovým perom, žiaden problém: „To sa naozaj nedá – pri písaním takým perom zotieram, čo napíšem.“
Všetky ostatné činnosti robí pravou rukou: „Vždy som ňou hral všetky športy, používam ju aj v bežnom živote, ľavú mám naozaj iba na písanie.“
Ľavo-pravú alebo pravo-ľavú orientáciu majú aj v rodine: „Otec je, myslím, pravákom, ale tiež vie písať aj ľavou rukou. On je tiež takým veľmi zvláštnym obojručným mixom.“
Lipšic si nemyslí, že bol pri tom krátkom „pretváraní“ na praváka poškodený: „Psychoanalýzam moc neverím, ale bol som relatívne živým a občas správaním problematickým dieťaťom. Priznávam, bol som niekedy príliš drzý.“
