Inštrukcie prišli mailom. Stručné a jasné. Stretneme sa na konečnej zastávke autobusu s názvom Lesopark. Odtiaľ sa vyberieme pešo do okolia, pohodlná obuv je žiaduca, prípadne treba zvážiť pršiplášť, hlásia občasné mrholenie. A určite si treba vziať zošity, perá, fotoaparáty, smartfóny a ajfóny, pretože informácií bude veľa. Ďaleko presiahnu naše denné pamäťové kapacity.
Lektor Bartek pre nás chystá aj prekvapenia na ochutnanie - kvasenú brezovú miazgu, bukové oriešky a plody dráča. Ak by sa nám málilo to, z čoho sa degustačne napasieme priamo na mieste. Kto nechce piť zo spoločného pohára či fľaše, nech si so sebou vezme vlastný.
Najsviežejšia časť z roka spôsobila aj v prímestských lesoch doslova výbuch zelenej, všetko naokolo pučí, klíči, prediera sa spod zeme, volá po svetle, teple a mestskému človeku zmorenému betónovou skalopevnou stabilitou sivej všednosti sa z toho hlava krúti.
Zdá sa, že Bartosz Krzewiński, dlhovlasý mladý Poliak s jemnými črtami, úsporným, ale obsažným slovom a zľahka tanečným krokom je skutočne správnym sprievodcom pre tento svojrázne pôvabný trip.
Zapamätať si množstvo podobných rastlín na prvý krát vôbec nie je jednoduché, každý si pomáha ako vie. (zdroj: autorka)Chutný zádušník
V turnuse sa zišlo zo desať ľudí. Dve priateľky domáckeho typu po štyridsiatke, mladučká štíhla atlétka, dvaja kamoši intelektuáli na bicykloch, fotiaci učenec, čo pozná latinské názvy, sympatický pohodový párik, reportérka vyzbrojená diktafónom a príručnou batožinou technického typu a šaman - znalec divokých jedlých bylín Bartek Dobrodej.
Presunieme sa len o pár metrov opodiaľ a hneď neďaleko jarku pri ceste sa Bartek skloní a odtrhne akúsi burinku: ,,Ovoňajte a ochutnajte tieto lístky. Ako vám chutia? Pripomínajú zeler, však? To je zádušník brečtanovitý, má fialové kvietky."
Okrem mládenca, ktorý sa okúňa a vraj len sprevádza priateľku, si poslušne poodtŕhajú lístočky všetci. Nasleduje prvá nesmelá ochutnávka. Stojíme v polkruhu, zamyslene prežúvame a delíme sa o prvé dojmy. ,,Zádušník sa dá jesť surový, ale používal sa skôr ako korenie, je príjemne aromatický. Pridával sa k zemiakom do polievky. Kedysi bol v našich zemepisných šírkach najbežnejším korením spolu s rascou. Používal sa aj namiesto petržlenu. Má krásne lístky v tvare srdiečka, podľa toho si ho môžete aj zapamätať," prezrádza Bartek.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Kvetové delikatesy
Na ďalších dvoch štvorcových metroch postupne vyskúšame niekoľko rastlín - koziu nohu, šťavnatú a prekvapujúco lahodnej chuti, hviezdicu, veľmi sviežu a chrumkavú, ale aj kvety pľúcnika a fialky.
