Divoké byliny začínajú byť čoraz väčším trendom. Čomu to pripisujete?
Je to akýsi návrat, myslím, že záujem bude ešte narastať. Jedlým bylinám sa nevyhýbajú ani vychýrené reštaurácie. Ľudia tieto dnes už zabudnuté rastliny, ako sú napríklad hviezdica, cesnačka či kozia noha, kedysi bežne využívali. Boli však spájané s chudobou a hladom, a preto keď už neskôr bolo lepšie a peňazí bolo viac a začal sa rozvíjať aj potravinársky priemysel, už na to chceli zabudnúť. Na hlad, na vojnu a na časy, keď bolo jedla málo a chýbalo. V sortimente nám na stoloch napokon ostalo len zopár rastlín.
A nebolo to vždy tak, že sa používali najmä tie rastliny, ktoré poznáme aj dnes a ktoré si ľudia bežne pestujú v záhradkách?
Nie, prvé rastlinky po zime sa jedli tie, ktoré boli zbierané divoko. Skoro na jar ešte nebolo nič a výhonky, ktoré vyklíčili spod zeme aj prvé púčiky dodali ľuďom potrebné vitamíny a živiny.
Aký je ideálny postup pri oboznamovaní sa s jedlými rastlinami? Treba si naštudovať najprv teóriu, alebo na to môže človek ísť aj empiricky?
Dobré je spájať to. Mne je blízka aj intuitívna cesta poznávania. Ochutnávam aj rastliny, ktoré som nenašiel opísané v žiadnych knihách. Samozrejme, nejdem do rizika. Poznám jedovaté rastliny a obzvlášť dobre tie, ktoré obsahujú najprudkejšie jedy, tým sa vyhýbam. Ale už aj miernejšie jedovaté rastliny chutia veľmi nepríjemne, človeka to odpudí akosi prirodzene. Väčšina z nich má ostrú a nepríjemne štipľavú chuť. Nedá sa z nich otráviť, pretože by ste ich nedokázali zjesť veľa, nie sú chutné.
V prírode neexistujú také rastliny, ktoré sú pekné aj dobre chutia a sú pritom jedovaté?
Sú aj také, ale to sú presne tie, ktoré by ste mali ako prvé spoznať a vedieť ich dobre rozlišovať.
Ktorá je to napríklad?
Trebárs halucha šafranová. U nás nerastie, ale na juhu Európy áno a vraj je sladká a chutí príjemne. Keď sa ňou človek otrávi, zomiera dokonca s úsmevom na tvári, pretože do sardonického úsmevu jej jedy sťahujú tvárové svaly. Je to zákerná rastlina, ale, našťastie, u nás sa jej nemusíme báť.
Samozrejme, nájdu sa aj v našich končinách prudko jedovaté rastliny. Napríklad tis je jedovatý, bolehlav a ďalšie. Ale aj iskerník, mliečnik alebo jesienka. Tá má teraz na jar len lístky, ale keď na jeseň kvitne, pripomína šafran. Treba sa s nimi dobre oboznámiť a vyhýbať sa im.


Stalo sa vám, že ste si rastlinku pomýlili a zjedli jedovatú?
Skúšal som aj rastliny, o ktorých som nevedel, čo to je. Nevedel som, že sú jedovaté, nepoznal som ich a aj tak som ich vyskúšal. No rýchlo som ich vypľul. Dnes žijeme skôr v časoch rastlinofóbií. Veľa ľudí má strach, že sa otrávi, pritom jedovatých je len malá časť rastlín. Viac by som sa bál chémie v priemyselných potravinách. Zjednodušene je možné povedať, že najbežnejšie rastliny sú pre nás tie najlepšie.
Ktoré to sú napríklad?