Divoké byliny sú všade naokolo. Niektoré bežne vnímame viac ako burinu, ale okrem toho, že ulahodia jazyku a žalúdku, majú aj množstvo vitamínov a živín. Čoho sa oplatí ochutnať? Bartosz Krzewinski uvádza najbežnejšie jedlé divo rastúce byliny priamo počas lesných ochutnávok. Počas kolobehu roka sa ponuka lesného menu prirodzene mení. Tie, ktoré sa dajú používať v kuchyni je v prírode približne sto aj viac.
Baza čierna (Sambucus nigra) - má sladké kvety, ktoré deti rady objedávajú. Sú skvelé aj ako macerát vo vode, bežne sa z nich robia sirupy. Baza obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok, pomáha krvnému obehu, chráni cievy a tíši zápaly. Jemné bledé kvietky tvoria súkvetia a majú mierne citrónovú a zároveň peľovo sladkú chuť. Treba ich zaliať vodou a nechať pol dňa stáť. Pol dňa, deň, dva, niekedy aj štyri, ale potom je nápoj už skvasený. Nie je to zlé ani pokazené, len niekto to také nemá rád. (zdroj: wikimédia)
Blyskáč jarný (Ficaria verna) - pred zakvitnutím ho možno jesť surový, pridávať do šalátov. Rastie už veľmi skoro v marci, dá sa ho nazbierať veľa. Keď odkvitne, už nie je taký chutný, horkne a môže byť mierne jedovatý. Tam, kde rastie, tvorí veľké zelené koberce. Má aromatickú zázvorovú vôňu. (zdroj: SME - foto_Erika Litváková)
Cesnačka lekárska (Alliaria petiolata) - mladé listy sa ukazujú tiež veľmi skoro na jar. Keď medzi prstami požmolíme jej lístky a ovoniame, cesnaková vôňa ju prezradí. Chutí skutočne cesnakovo korenisto a mierne štipľavo horko. Môžeme ju pridávať do šalátov, robiť z nej pesto. Pri tepelnom spracovaní stráca svoju typickú vôňu. (zdroj: SME - foto_Erika Litváková)
Hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha) - jedia sa listy aj kvety, hoci známejšie sú červené malé plody. Pritom je to škoda, pretože mladé lístky a kvety sú výborné a výživné. Kvitnúť bude v máji. (zdroj: SME - foto_Erika Litváková)
Hluchavka (Lamium spp.) - nie je až taká aromatická. Pripravuje sa ako špenát, malé množstvo sa môže pridať do smoothies. Je neutrálna. Jej kvety zo sladkého peľu rady vycuciavajú deti. Listy aj kvety sú jedlé surové, aj keď nie sú až také chutné ako iné dostupné jarné rastliny. Hluchavka sa kedysi pridávala do polievok. (zdroj: foto - wikimédia)
Hviezdica prostredná (Stellaria media) - výborná chutná bylina, ktorá rastie skutočne všade. Ľudovo sa jej hovorí kuračka, pretože sa dáva sliepkam. Je výborná do šalátov, smoothies, chutí veľmi sviežo a je šťavnatá. Jej chuť pripomína mladý sladučký hrášok alebo klíčky šošovice, či mungo. Rastie po celý rok, ale na jar je najchutnejšia. Zároveň je skvelá aj ako zelené hnojivo. (zdroj: foto - wikimédia)
Kozia noha - kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria) - je jedna z najbežnejších burín a nájdeme ju v každej záhrade, rastie aj kdekoľvek pri ceste. Je veľmi chutná, pripomína zeler a trošku petržlen, je príjemne aromatická. Keď narastie, kvitne na bielo ako všetky mrkvovité rastliny. Väčšina záhradkárov ju nemá rada, lebo je ťažké zbaviť sa jej. Vďaka tomu, že má veľmi hlboké korene, vyťahuje zo zeme veľa živín a minerálov. Jej listy sú skvelé ako základ smoothies a šalátov. Dá sa z nej robiť aj pesto alebo je dobré nechať ju vykvasiť. Najlepšie sú mladé, len niekoľkocentimetrové lístky. V máji, keď sú už listy veľké, chutia výborne stopky, niekedy sú aj polmetrové. (zdroj: foto - wikimédia)
Pľúcnik lekársky (Pulmonaria oficinalis) - má jedlé kvety aj listy, ale tým, že je rastlinka chlpatá, skôr sa konzumuje dusený. Keď ho včela opelí, zmení farbu z ružovkastej na fialovú. Pľúcnik sa po poľsky povie miodunka od slova med, pretože kalíštek kvetu je veľmi sladký. Výborný je aj na čaj. Čerstvá vňať sa dá dať do šalátov. Kvety aj listy sú výborné surové či do smoothies. V ľudovej medicíne sa sušená bylinka používa pri chorobách pľúc, preto dostala názov pľúcnik. (zdroj: foto - wikimédia)
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) - je plná vitamínov a živín, má silné očistné schopnosti. Skvelá je do prívarkov namiesto špenátu, ale chutí výborne aj surová, napríklad do smoothies. Ak viete, ako ju chytiť a zrolovať, nepopŕhli vás. Pŕhli iba "proti srsti", treba ju chytať v smere chĺpkov, nie opačne. Zavinúť do guľôčky, poriadne rozpučiť a môžeme ju zjesť. Po dvoch týždňoch užívania si treba dať pauzu. Účinky má aj zvonka pri liečbe reumatických ochorení. Na mieste, kde sa popŕhlite, časť tela je lepšie prekrvená a krv miesto vyživí, okysličí a môže sa liečiť. Skvelý spôsob uskladnenia pŕhľavy na zimu je, že ju odšťavíme a zmiešame pol na pol s medom. Med ju zakonzervuje. Tým, že ju nepasterizujeme, ostáva v nej veľa vitamínov. (zdroj: foto - wikimédia)
Túžobník brestový (Filipendula ulmaria) - nádherne vonia. Je to vysoká bylina s bielymi kvetmi, z ktorej prvýkrát vyseparovali aspirín. Niekomu preto jej vôňa pripomína nemocnicu a hovorí sa jej aj rastlinný aspirín. (zdroj: foto - wikimédia)
Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) - trošku je horký a príjemne aromatický. Jedia sa listy aj kvety. Dá sa jesť surový, ale kedysi sa používal skôr ako korenie spolu s rascou. So zemiakmi a v polievke chutí veľmi dobre. Používal sa aj namiesto petržlenu. Má pekné lístky v tvare srdiečka, podľa toho si ho môžeme zapamätať. (zdroj: foto - wikimédia)
Zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera) - jej listy a cibuľky sú jedlé a chutné, pripomína žeruchu. Bobuľa chutí ako reďkovka alebo kaleráb. (zdroj: foto - wikimédia)
Breza (Betula) - miazga je voda, ktorú korene ťahajú zo zeme a filtrujú ju a obohacujú o živiny. Tečie intenzívne do pukov v marci - preto v mnohých staroslovanských jazykoch marec je pomenovaný podľa brezy - aj v češtine či v ukrajinčine. Je to sladká šťava, cenná a zdraviu prospešná. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálnych látok (K, Ca, Mg, Mn, Cu a FE, vitamín C, aminokyseliny). Má detoxikačné účinky, omladzuje, pomáha pri chudnutí. Používa sa proti anémii, artritíde, dne, reumatizme a bežných prechladnutiach. Čistí obličky a pečeň, blahodárne účinky má aj na kĺby a imunitu. Stromy ťahajú aj stovky litrov hore do listov. Aj lipa a buk majú dobrú miazgu, ale breza je najchutnejšia a najľahšie sa zbiera. (zdroj: foto - wikimédia)
Buk lesný (Fagus sylvatica) - mladé bukové listy sú kyselkavé a príjemne osviežujúce. Buky spoznáme podľa hladkej striebornej kôry a chĺpkov na kraji lista. Naklíčené bukové listové puky a neskôr aj mladé listy sú plné vitamínov a výborným spestrením každého šalátu alebo smoothie. Výborné listy majú aj lipy, bresty, hlohy a šípky. (zdroj: foto - wikimédia)
Dúglaska (Pseudotsuga menziesii) - má príjemnú citrónovú vôňu a najlepšia je priamo zo stromu čerstvá. Má výborné a chutné ihličie, síce nejde o náš domáci druh, ale ľudia ju radi sadili v lesoch, parkoch a pri domoch. (zdroj: foto - wikimédia)
Javor poľný (Acer campestre) - jeho listy sa trochu ponášajú na hloh. Takisto sú jedlé, niektoré sú sladučké, iné horkejšie, ale mladé sú veľmi chutné. Javory majú tiež jedlé kvety. Listy stromov sú všeobecne skvelé ako základ šalátu. Nestriekaný má oveľa viac vitamínov. Možno ich pridávať do smoothies, pripraviť ako špenát alebo kvasiť ako kvašáky. Sú plné vitamínov, najmä vitamínu C a K, živín, kyseliny listovej a ďalších vzácnych látok. Najlepšie sú mladé počas prvých pár týždňov, ale možno ich jesť aj staršie, až kým nám chutia. (zdroj: foto - wikimédia)
Lipa malolistá (Tilia cordata) - môžeme ňou pokojne nahradiť šalát. Má chuťovo veľmi jemné, trošku kyselkavé lístky a zároveň príjemne orieškovú príchuť. Púčiky lipy bývajú o niečo sladšie. (zdroj: foto - wikimédia)
Smrekovec opadavý (Larix decidua) - mladé výhonky ihličia a šišky sú chutné a plné vitamínov. Dajú sa jesť za surova alebo ich možno skvasiť. Dať do vody a aj rok vydržia. Ale dajú sa aj zamraziť a v zime pridať do smoothies. V marci už pomaly klíčia na smrekovcoch puky. (zdroj: foto - wikimédia)
