BRATISLAVA. Vo veku 85 rokov v piatok zomrel bývalý politicky väzeň a člen výboru Svetového združenia bývalých politických väzňov knieža Juraj Radziwill-Anoškin.
Zo šľachtickej rodiny
Dlhodobo sa zasadzoval o zjednotenie Konfederácie politických väzňov Slovenska, Zväzu protikomunistického odboja a Svetového združenia bývalých politických väzňov (SZBPV), ktorého sa už nedožil.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v stredu 4. mája o 14.30 h v bratislavskom krematóriu. Informovali o tom zo Svetového združenia bývalých politických väzňov.
Juraj Anoškin sa narodil v roku 1930. Po oboch rodičoch zdedil šľachtický pôvod. Jeho otec knieža JUDr. Peter Anoškin, vysoký dôstojník cárskej gardy, pochádzal z Ruska. Matka Viera Ľubašova bola po praslici kňažná Radziwill.
Ľudovú školu začal navštevovať v Podolínci, pokračoval v Starej Ľubovni, skončil ju v Trstenej na Orave, kde potom nastúpil do prvého ročníka gymnázia. Kvôli sestre Eugénii prestúpil na gymnázium v Žiline.
Keďže sa jeho rodina musela častejšie sťahovať, od roku 1944 pokračoval v štúdiách v Martine a v Novom Meste nad Váhom. Zmaturoval na gymnáziu v Košiciach.
Po potlačení Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944 odišla celá rodina do českej Prahy, kde žili niekoľko mesiacov. Neskôr sa vrátili späť na Slovensko a v roku 1950 začal Juraj Radziwill-Anoškin navštevovať Slovenskú vysokú školu technickú (dnes Slovenskú technickú univerzitu) v Bratislave.
Za radu do väzenia
V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Tento čin bol komunistickým režimom chápaný ako napomáhanie k úteku, a preto bol Juraj Anoškin odsúdený na štyri roky väzenia.
Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde sa zamestnal ako projektant v podniku Keramoprojekt.
V ďalších rokoch pracoval ako vedúci montážnej čaty v Pozemných stavbách a popri práci zakladal výtvarné krúžky po celej republike.
V roku 1966 sa oženil, o rok neskôr promoval za stavebného inžiniera a v roku 1984 získal titul kandidáta vied. Od roku 1989 bol v slobodnom povolaní, popritom však pracoval v Závodoch výpočtovej techniky. Neskôr odišiel do predčasného dôchodku a založil si vlastnú firmu.
V roku 1998 Anoškinovcom vrátili šľachtický titul a na základe toho v tom istom roku založili Aristokratické združenie Slovenska.
