BRATISLAVA. Vo svete sa k Pravoslávnej cirkvi hlási viac ako 300 miliónov veriacich, z ktorých drvivá väčšina oslavuje Zmŕtvychvstanie Isusa Christa podľa juliánskeho kalendára. Ako povedal dnes pre agentúru SITA pravoslávny duchovný v Osadnom Peter Soroka, do roku 1582 bol pôvodným kalendárom všetkých kresťanov. Tento rok je pravoslávna Veľká noc o päť týždňov neskôr oproti bežne používanému gregoriánskemu kalendáru. „Dôvodom je dodržiavanie všetkých troch podmienok pri oslave kresťanskej Paschy, ktoré boli prijaté na 1. Všeobecnom sneme v Nicei v roku 325. Zmŕtvychvstanie Christa musí byť po jarnej rovnodennosti, po splne mesiaca a po židovskom sviatku Pesach, po ktorom aj samotný Spasiteľ vstal z mŕtvych. A keďže tento rok vyvrcholil Pesach 30. apríla aj pravoslávna Veľká noc mohla byť až 1. mája,“ povedal Soroka.
Sviatku Zmŕtvychvstania Isusa Christa predchádzal v Pravoslávnej cirkvi sedemtýždňový strohý pôst, ktorým sa veriaci duchovne aj telesne pripravujú na svoj najväčší sviatok. „Najväčší preto, lebo keď ešte v raji Adam a Eva zhrešili a boli odtiaľ vyhnaní, do hriechu s nimi padol aj celý ľudský rod. Preto všetci ľudia, ktorí do Zmŕtvychvstania Spasiteľa zomreli, či už boli dobrí alebo zlí, odchádzali do pekla čakať na sľub, ktorý Boh ľuďom dal, že pošle Záchrancu - Spasiteľa, ktorý ich zbaví od hriechu, vyvedie z pekla a spravodlivých vráti späť do raja. A Ten Záchranca je práve Boží Syn, Isus Christos, ktorý zomrel na kríži a zostúpil do pekiel, aby všetkých spravodlivých na čele s Adamom a Evou skrze svoje zmŕtvychvstanie voviedol do raja,“ vysvetlil Soroka.
Oproti Veľkému pôstu sa bohoslužby v pravoslávnych chrámoch na tento sviatok úplne menia: sú oveľa kratšie, radostnejšie, melódie piesni sú živšie, veselšie. V nedeľu v noci alebo skoro ráno veriaci so sviečkami v rukách obchádzajú chrámy a potom sa slúži tzv. voskresná utreňa, ktorá je najradostnejšou bohoslužbou v roku. „Po slávnostnej liturgii, na ktorej sa číta Evanjelium v troch jazykoch: po grécky, cirkevnoslovansky a slovensky sa posväcujú jedlá, ktoré sa počas celého pôstu nesmeli jesť. Je to mäso, vajcia, syr, hrudka (varené mlieko s vajcami) či sladký koláč príznačne nazývaný pascha. Medzi ľudové tradície patrí aj u pravoslávnych oblievačka na veľkonočný pondelok, ktorá symbolizuje ženy myronosice, ktoré zvestovali zmŕtvychvstanie Spasiteľa a Židia ich polievali vodou, aby ich umlčali,“ povedal pravoslávny duchovný.
Soroka upozornil, že správnosť slávenia Veľkej noci podľa starého juliánskeho kalendára potvrdzuje aj tzv. Blahodátny oheň, ktorý už po stáročia vzplanie v hrobe Isusa Christa v Jeruzaleme, keď doň v sobotu pred pravoslávnou Paschou vchádza pravoslávny jeruzalemsky patriarcha s 33 sviečkami (podľa počtu rokov Spasiteľa), ktoré mu z neba zapaľuje samotný Boh. „Že to nie je žiaden podfuk, o tom svedčí fakt, že tento oheň prvé minúty po zídení z neba vôbec nepáli a desaťtisíce veriacich, ktorí sa tejto udalosti zúčastňujú, si ho prikladajú k tvári, dotýkajú sa ho rukami a tešia sa z Božej milosti. Tento oheň je potom rozvážaný do rôznych krajín sveta vrátane Slovenska,“ konštatoval Soroka.
Na Slovensku je približne 50 tisíc pravoslávnych veriacich a podľa starého štýlu slávi Veľkú noc asi 90 % z nich. „Aj keď na svoje sviatky nemajú štátne voľno, v zamestnaniach si obvykle berú dovolenky a deti v školách dostanú po dohode s učiteľmi individuálne voľno,“ povedal Soroka s tým, že oslava tohto najväčšieho kresťanského sviatku v tomto čase má výhody hlavne v tom, že keď sa už pominulo komerčné slávenie „sviatkov jari“ oni môžu pokojne osláviť Zmŕtvychvstanie Spasiteľa v termíne, ktorý odsúhlasil Všeobecný snem ešte v roku 325 a ktorý schádzaním Blahodátneho ohňa z neba v Jeruzaleme potvrdzuje samotný Boh. „Určite sú aj takí, ktorí sviatkujú dvakrát, to však nie je veľmi príkladné dokonca ani logické, lebo Spasiteľ zomrel a vstal z mŕtvych iba raz a pri tomto sviatku nejde len o najedenie sa posvätených pokrmov, ale predovšetkým o možnosť vstupu do raja, ktorého dvere nám zmŕtvychvstalý Spasiteľ otvára,“ dodal Soroka.
