BRATISLAVA. „O nás s nami, a nie o nás bez nás,“ znel motív utorňajšej večernej verejnej diskusie reprezentantov iniciatív, ktoré sa snažia o zlepšenie slovenského školstva.
Debatu o tom, čo by malo nasledovať po štrajkoch a voľbách, si prišiel vypočuť aj nový minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Pôvodne sa zapájať nechcel a usadil sa do publika.
Na priamu otázku, akú časť avizovaného dvojmiliardového zvýšenia peňazí tvoria eurofondy, však zareagoval.
Na platy sa dá použiť polovica
Eurofondy, ktoré sa nedajú použiť na platy učiteľov, majú podľa Plavčana tvoriť polovicu. „Tieto čísla sa objavili v programovom vyhlásení po prvýkrát. Doteraz tam nikdy neboli. Sú to verejné zdroje a školstvo ich dostalo navyše,“ hájil Plavčan navyšovanie financií.
„Myslíte si, že je jednoduché deň po prijatí programového vyhlásenia ako člen vlády povedať do médií, že ide o nevyhnutné minimum?“ pýtal sa emotívne publika.
Z diskusie odišiel približne v jej polovici, predtým ešte pozval diskutujúcich k tvorbe plánu, ktorý má určiť úlohy do konca roka. Niektorí zástupcovia školských organizácií ale vyslovili pochybnosť, či má vôbec význam zúčastniť sa na takomto stretnutí.
Organizácie sa zhodli, že budú postupovať spoločne. Rozpracovanie programového vyhlásenia vlády je naplánované na 19. mája.
Minister školstva Plavčan: Sám to nevzdám Čítajte Debatujú o hotovom
Pôvodne sa zdalo, že rokovania a osobné stretnutia ministra s členmi iniciatív predchádzajúcu štrajkovú rétoriku zmiernili.
„Minimálne konštatujem, že došlo k významnému posunu,“ zhodnotil na začiatku moderátor diskusie Martin Mojžiš doterajšiu ochotu Plavčana prizvať predstaviteľov iniciatív a stavovských organizácií k sľubovanej revolúcii vo vzdelávaní.
K tomu, nakoľko ich výhrady bývajú zohľadnené, sú však veľmi kritickí. Aj keď sa mohli vyjadriť k programovému vyhláseniu, prakticky mali na naštudovanie dokumentu a formuláciu argumentov pri okrúhlom stole len niekoľko hodín. Ich výhrady boli zapracované iba minimálne.
S týmto postupom sa stretávajú už roky. Na ministerstvo školstva podľa Saskie Repčíkovej z Asociácie súkromných škôl chodia rokovať už o hotových dokumentoch. „Máme to, čo je nám premietnuté hodnotiť, nie ako celok či filozofiu, ale ako súbor viet, kde často opravujeme gramatické chyby a preklepy,“ povedala.
Sloboda, no s príkazmi
„Vypočujú väčšinou ZMOS, kraje či veľké firmy. Ale zásadnú vec, ktorá by nám prešla, si za deväť rokov nepamätám,“ zhodnotila.
Združenie miest a obcí má zo zákona právo zasahovať do chodu škôl. Na rozdiel od riaditeľov škôl však starostovia nemusia preukázať potrebné vzdelanie či bezúhonnosť.
Diskusiu sprevádzali metafory o námorníctve a lodiach, čo boli narážky na Plavčanovo prirovnávanie školstva k lodi, ktoré použil tesne po nástupe do funkcie.
„Programové vyhlásenie vlády sľubuje učiteľom, že môžu veslovať ďalej a keď budú dobre veslovať, možno dostanú nové veslá,“ povedal Branislav Kočan zo Slovenskej iniciatívy učiteľov. Program vlády označil za málo ambiciózny.
Prezidentovi združenia katolíckych škôl Jánovi Horeckému zas prekáža, že vyhláseniu chýbajú nielen garancie, ale aj politická vôľa naplniť ho.
Repčíková ocenila aspoň prísľub slobody pre školy, rozličné typy výučby aj pre učiteľov, ktorý je v programovom vyhlásení vlády. „Zjavne sa však nepočíta s porozumením všade,“ povedala a slobodu vo vyučovaní doplnila kontrastom s povinnými návštevami Osvienčimu.
Ondek debatovať neprišiel
Debata sa nevyhla ani tradičným školským odborom, ktoré na pódiu nemali zastúpenie. Predseda Pavel Ondek sa nemohol zúčastniť a nepoveril ani náhradníka. V čase učiteľských štrajkov tieto odbory čelili zo strany iniciatív rozsiahlej kritike za svoj pasívny až odmietavý prístup.
„Po vzájomných rozhovoroch to vyzerá tak, že oba bojové krížniky sa natočili podobným smerom,“ zhodnotil rokovania o začiatku vzájomnej spolupráce s Ondekovými odbormi šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.
„Stále sme v štrajkovej pohotovosti a skúšame, čo prinesie najbližšie obdobie,“ povedal o ďalšom postupe. V priebehu večera viackrát avizoval, že „jeseň bude horúca“.
Objavili sa aj výčitky, že posledný protest, ktorý k národnej rade viedli školskí odborári, nevyužil potenciál.
Plavčan môže naštrbiť imidž SNS aj celej vlády Čítajte Platy nepriťahujú
Diskusia sa po úvodnej polhodine stočila k najčastejšie spomínanému problému, ktorým sú platy v školstve. „Bez ohľadu na to, či sme politickí, alebo apolitickí, je to výsmech,“ povedal o platoch v školstve Viktor Svetský zo študentskej časti Akademického senátu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Plat odborného pedagogického zamestnanca 400 eur v čistom považuje za niečo, čo je pod ľudskú dôstojnosť. Selebédi zas uviedol, že čistá mzda pre nastupujúceho učiteľa je 512 eur a profesia preto v súčasnosti nedokáže pritiahnuť šikovných ľudí.
„Učiteľstvo si dáva priemerný žiak ako druhú alebo tretiu možnosť štúdia. A táto generácia už nastupuje do škôl,“ varoval Selebédi.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že v priemere sa majú zvyšovať platy učiteľov každoročne o šesť percent. Juraj Halas z Iniciatívy vysokoškolských učiteľov si myslí, že sa úplne zabudlo na to, že koncom roka 2012 bol ostrý štrajk, ktorý zvolali odborári, a následný štafetový štrajk časti škôl, ktorý už bol bez podpory odborov.
„A hneď po týchto udalostiach v januári 2013 vtedajší minister Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 dosiahne priemerná mzda pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Podľa priemernej mzdy z roku 2015 je na úrovni 1,08 násobku," hovorí.
Keby sa podľa Halasa platy zvyšovali podľa záväzkov programového vyhlásenia, pri najlepšom možnom scenári sa na sľubovanú úroveň dostanú platy až v roku 2020.
Dalo by sa to podľa neho ospravedlniť, ak by premiér v predvolebnej diskusii nevyjadril, že sľub jeho bývalého ministra školstva je stále možné splniť.
Beata
Balogová
