BRATISLAVA 18. apríla (SITA) - Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) dnes ukončí správne konanie a rozhodne o osude geneticky modifikovanej kukurice MON 810. Jeho cieľom je pozastaviť jej uvádzanie na slovenský trh a prikázať jej stiahnutie. "Môžem konštatovať, že modifikované osivo nebolo uvedené v tomto roku na slovenský trh," komentovala doterajšie zistenia inšpekcie vedúca Útvaru biologickej bezpečnosti SIŽP Tatiana Horecká.
Slovenskí odborníci majú rozdielne názory na geneticky modifikované organizmy (GMO). Podľa vedeckého tajomníka Výskumného ústavu potravinárskeho (VÚP) Petra Siekela sa GM kukurice nemusíme báť. Všetky modifikované plodiny sú testované, zisťuje sa či nevyvolávajú alergie, či nie sú škodlivé, podliehajú zložitému schvaľovaciemu procesu, argumentuje. Ako vysvetlil Siekel, kukurica MON 810 obsahuje gén z Bacillus thuringiensis (Bt). Ten produkuje bielkovinu, ktorá poškodzuje zažívací trakt hmyzu, v tomto prípade ničí škodcu kukurice - viačku kukuričnú. "Používanie pesticídov nie je žiadna lepšia alternatíva," dodal. Ako pre SITA uviedla Danka Valková z Katedry molekulárnej biológie PriF UK v Bratislave, GM kukurica MON 810 sa pestuje už desať rokov a nie sú známe negatívne účinky pre človeka a jeho zdravie, ani pre životné prostredie. Toxín Bt pôsobí selektívne proti škodcom kukurice a nie iným druhom hmyzu, ako insekticíd sa využíva aj v ekologickom poľnohospodárstve. "Ale práve tu hrozí riziko, že budú zasiahnuté aj larvy inak užitočného hmyzu," konštatovala. Valková považuje kukuricu MON 810 za "priateľskú" voči životnému prostrediu a nevidí objektívne dôvody pre jej zákaz. Domnieva sa, že legislatíva obsahuje dostatočné preventívne opatrenia.
Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR (SPPK) Stanislav Nemec nedokázal vyjadriť jednoznačný postoj organizácie ku GM plodinám. Podľa neho by sa malo rozhodnutie inšpekcie odvíjať od názorov odborníkov. Ako však pripustil, slovenskí poľnohospodári sa po geneticky modifikovaných plodinách nejako osobitne nezháňajú. "Majú jednoduchý dôvod, nemajú na ne odberateľov," vysvetlil. Podľa doterajších zistení GMO človeku neškodia, náklady na ich pestovanie sú menšie približne o 20 až 30 percent, uviedol.
Daniel Lešinský, koordinátor platformy 15 mimovládnych organizácií (MVO) presadzujúcich trvalo udržateľné poľnohospodárstvo na Slovensku Agro-eko fórum si myslí, že Slovensko nepotrebuje geneticky modifikované plodiny. MVO presadzujú vytvorenie tzv. GMO free region s Maďarskom, Poľskom a Rakúskom. "Nepotrebujeme viac, potrebujeme kvalitu, to je názor tretieho sektora". Podľa informácií MVO ovplyvňuje Bt toxín celý potravinový reťazec. Okrem lariev viačky kukuričnej má vplyv aj na iné motýle a na predátorov z radov hmyzu, vtákov a netopierov, ktoré sa motýľmi živia. Lešinský tvrdí, že problém so škodcom kukurice - viačkou sa dá riešiť aj prostriedkami v súlade s farmárskou praxou. Ako podotkol, hoci je Bt toxín povolený aj v ekologickom poľnohospodárstve, môže sa aplikovať len jednorazorovo v určitých obdobiach a je neúčinný po pár dňoch. GM kukurica ho však produkuje neustále a celou rastlinou. Podľa názoru MVO budú mať najväčší profit z GM plodín ich producenti. GM plodiny sú totiž chránené patentom a všetky autorské práva vlastnia producenti.
Lešinský sa zhodol s vedeckou pracovníčkou v odbore molekulárnej fyziológie zo Spoločnosti pre trvalo udržateľný život (STUŽ) Ľubicou Lacinovou. Na Slovensku chýba legislatívny rámec pre koexistenciu modifikovaných a nemodifikovaných plodín. Podľa Lacinovej takýto zákon prakticky neexistuje ešte nikde. Podobnú problematiku rozoberajú síce osivárske zákony, no tie nezakotvujú formu zodpovednosti za spôsobené škody. Chýbajú komplexné informácie o účinkoch na ekosystém, preto Lacinová odporúča
