BRATISLAVA. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová nechápe, prečo ju bombardujú otázkami, čo bude po narodení jej ďalšieho dieťaťa. Je v siedmom mesiaci.
Poslankyňa Simona Petrík vyvolala verejnú diskusiu, keď sa sťažovala, že ju nechceli pustiť do rokovacej sály s niekoľkomesačným dieťaťom. Je však pravda, že ani učiteľka nenosí svoje dieťa do triedy alebo úradníčka za priehradku. Ako sa na to pozeráte?
„Je to nepochopenie témy. My sme vôbec nechceli povedať, že by sme chceli nejaké iné podmienky len preto, že sme v parlamente. Naopak, chápali sme to tak, že podporíme ženy, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú, že popri malom dieťati chcú pracovať. Druhá kategória sú ženy, ktoré žijú z minimálnej mzdy, nemajú partnera, sú samoživiteľky a musia pracovať. Dnes by sa už mal dať zosúladiť rodinný a pracovný život. Ani pri učiteľke či lekárke nevidím dôvod, prečo by škola alebo nemocnica nemohla mať kútik pre malé dieťa.“
Diskusie nevyvolal detský kútik, ktorý bol v parlamente aj v minulosti pre poslankyňu SDKÚ Petru Masácovú, ale že by dieťa malo byť priamo v rokovacej sále.
„Áno, ale to by nebolo na hodiny. Nikto nehovoril, že my tam deti budeme mať so sebou päť hodín, to ani náhodou. Veď dieťa ani nevydrží v pokoji a nikto nemá záujem, aby vyrušovalo kolegov. Nehovoriac o tom, že je tam zlá atmosféra, príliš veľa ľudí a katastrofálna klíma. Ale ak by som na dvadsať minút potrebovala byť rýchlo v pléne, nemyslím si, že sa zrúti svet. Spoločnosť aj plénum mi však ukázali, že by sa zrútil, tak sme si povedali, že nebudeme meniť rokovací poriadok, kde by sme ťahali za kratší koniec. Budeme to riešiť elegantným spôsobom, ktorý nebude stáť daňových poplatníkov ani cent. Vytvorí sa detský kútik z miestnosti, ktorú mám k dispozícii a dvaja poradcovia budú pracovať so mnou v kancelárii.“
Kto sa bude o ne starať v parlamente? Súkromná opatrovateľka alebo niekto v rámci Národnej rady?
„Som v siedmom mesiaci a cítim sa trochu trápne, že všetci ma bombardujú otázkami, čo a ako bude. Mám dve deti, o ktoré som sa starala popri práci a mala som ich 24 hodín so sebou. Vtedy to nikto neriešil. Pre mňa je to tá najprirodzenejšia vec. Ja neviem, aké to bude dieťa, budem rada, keď ho donosím a bude zdravé, lebo všetko sa môže zmeniť v jednej sekunde. Určite to nebude zamestnanec Národnej rady ani nikto platený zo štátnych peňazí.
Ako sa dá legislatívne pomôcť ženám, ktoré chcú pracovať popri dieťati?
„Na to sú firemné škôlky, ktoré už dávno fungujú aj vonku aj v nadnárodných spoločnostiach na Slovensku. Čo sa dá urobiť z pohľadu legislatívy, je umožniť, aby takéto škôlky vznikali jednoduchším spôsobom. Zo štatistík a prieskumov vyplýva, že žena s malým dieťaťom je jedna z najefektívnejších pracovných síl, pretože nekávičkuje, nechodí na cigaretu, nerozpráva sa s kolegyňou, ale vie, že je tu niekde nejaký dôležitý človiečik, za ktorým sa musí ponáhľať.“
Po voľbách ste sa stali podpredsedníčkou parlamentu. Tento post vám ponúkol Richard Sulík, alebo ste oň prejavili záujem prvá?
„Čo sa týka ambícií, vždy som sa pohybovala na únosnej rovine toho, čo som získala vo voľbách. V roku 2012 som získala asi 17-tisíc preferenčných hlasov a v týchto to stúplo na vyše 80-tisíc. Bez toho, aby mi ľudia dali takú dôveru, by som sa nikdy neuchádzala o nejakú politickú funkciu. Ale skončila som ako dvojka v SaS, Richard Sulík zostal v Bruseli a povedal mi, že ak máš záujem, tak poď.“
Aké máte vo funkcii ambície?
