Hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. Nad tým žasol filozof Immanuel Kant a dodnes žasnú i mnohí z nás. Tohtoročná májová obloha nám pripraví nejeden zážitok, predovšetkým vďaka planétam našej Slnečnej sústavy.
Mars oddávna priťahoval pozornosť človeka – azda preto, že je po mnohých stránkach podobný Zemi. Na rozdiel od plynových obrov, ako sú Jupiter či Saturn, sa dá Mars vďaka pevnému skupenstvu i veľkosti nazvať menším súrodencom našej planéty. Jeho polomer sa rovná polovici zemského.
Fascinujúci je už pohľad na túto planétu, keď jasne – a typickou oranžovou až červenkastou farbou – žiari na večernej či nočnej oblohe. Práve počas májových dní sa nám takáto príležitosť naskytne v plnej kráse: Mars vidíme už od 22. hodiny pomerne nízko nad južným obzorom v súhvezdí Škorpióna.
Jediná oranžová planéta
„Mars svieti tak, že sa to nedá prehliadnuť. Je to jediné teleso s oranžovou farbou na oblohe,“ hovorí amatérsky astronóm Alexander Pravda. „Táto červená farba je spôsobená oxidáciou železa na povrchu planéty.“
Mars obehne okolo Slnka za 687 dní. Marťanský rok je teda necelým dvojnásobkom nášho, pozemského. A približne raz za dva roky nastane chvíľa, keď sa Mars dostane do opozície voči Slnku. Tento okamih nás čaká 22. mája, presne o 13.00 popoludní. Vtedy sa Zem ocitne na pomyselnej spojnici medzi Slnkom a Marsom. A vzápätí 31. mája sa naše planéty na svojich obežných dráhach priblížia na najmenšiu možnú vzdialenosť.
„Práve vtedy sa nám javí Mars najväčší,“ vysvetľuje Alexander Pravda. „Keby sme si ho napríklad fotografovali počas roka cez ďalekohľad, videli by sme, ako sa jeho priemer mení podľa vzdialenosti.“
Treba však brať do úvahy, že planéty okolo Slnka obiehajú nie po kruhových, ale po eliptických dráhach. Preto sú niektoré naše priblíženia s Marsom tesnejšie, inokedy je vzdialenosť medzi nami väčšia. Tento rok presne 31. mája bude najmenšia vzdialenosť medzi Marsom a Zemou 75 279 713 kilometrov, o dva roky to však bude „iba“ 57,5 milióna kilometrov.
Mars na večernej oblohe v čase opozície, 22. mája (zdroj: Observatórium Rimavská Sobota)Výnimočné podmienky
Pri týchto priblíženiach je Mars mimoriadne jasný už pri pohľade voľným okom. Silný zážitok nám môže priniesť jeho pozorovanie cez ďalekohľad. Alexander Pravda pracoval v osemdesiatych rokoch v Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu Univerzity Komenského v Modre. Observatórium sa v tom čase dokončovalo a zamestnanci skúšali jeho technické vybavenie.
