BRATISLAVA. Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) dlhodobo upozorňuje na to, že do integrácie utečencov treba viac zapájať samosprávy a podporovať ich v tom.
Ako ďalej agentúru SITA informovala Elena Gallová Kriglerová z CVEK-u, integrácia sa totiž odohráva na lokálnej úrovni.
Pripravili publikáciu Nórsky vzor
Práve preto centrum pripravilo novú publikáciu s názvom Nórsky vzor: integrácia utečencov v Nórsku, ktorá ukazuje, že v zahraničí existujú úspešné programy na integráciu utečencov, ktorými by sme sa mohli inšpirovať. Publikácia je dostupná na stránke http://cvek.sk/wp-content/uploads/2016/04/Norsk%C3%BD-vzor.pdf.
"Napriek odmietavému postoju slovenských vlád k prijímaniu utečencov a migrantov bude táto téma čoraz aktuálnejšia a treba začať diskutovať aj o možnostiach ich integrácie," vysvetlila Gallová Kriglerová.
Na Slovensku už teraz podľa nej žije 84-tisíc migrantov a azyl sme za posledných dvadsať rokov udelili takmer 700 utečencom. V roku 2015 Slovensko presídlilo 149 asýrskych kresťanov z Iraku, ktorí boli umiestnení do miest a obcí v Nitrianskom kraji a postupne sa integrujú do miestnych komunít.
Chýbajú dostatočné podmienky
Skúsenosti z minulosti však ukazujú, že na ich integráciu nie sú na Slovensku vytvorené dostatočné podmienky. Migranti a utečenci sú potom odkázaní len na vlastné siete a na pomoc mimovládnych organizácií alebo komunít migrantov," priblížila situáciu.
Ako vzor pri integrácii cudzincov nám tak môže slúžiť Nórsko. "Kombinuje vysoké požiadavky na migrantov, ktoré sú typické aj pre Slovensko, s vytváraním množstva príležitostí, aby tieto požiadavky mohli aj splniť," poznamenala pre agentúru SITA Elena Gallová Kriglerová. V Nórsku štát presunul zodpovednosť za integráciu na samosprávnu úroveň a mestám na to poskytuje aj finančnú a odbornú podporu. Samosprávy sa tak môžu podľa nej dobrovoľne rozhodnúť, či a koľko utečencov príjmu.
"Napriek dobrovoľnosti sa však do integrácie utečencov zapájajú prakticky všetky mestá. Utečencom poskytujú dvojročný integračný program, ktorý je právom a zároveň povinnosťou pre každého utečenca. V rámci programu sa učia nórčinu a praxujú v zamestnaní. Okrem toho im mestá ponúkajú aj ďalšiu podporu, napríklad pomoc so zabezpečením bývania, kvalifikačné kurzy alebo voľnočasové aktivity," uviedla.
Úspešnosť programov je vysoká
Cieľom je podľa nej vytvoriť podmienky na to, aby utečenci mohli byť čo najskôr sebestační a mohli sa stať plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.
V roku 2015 žilo v Nórsku 188-tisíc obyvateľov, ktorí mali status utečenca. "Kvalitne nastavené integračné politiky, jasné pravidlá a programy šité na mieru individuálnym potrebám každého utečenca umožňujú ich zapojenie do spoločnosti," doplnila s tým, že "úspešnosť týchto programov je vysoká, a aj vďaka nim je nezamestnanosť migrantov len o málo vyššia ako nezamestnanosť domáceho obyvateľstva.
Ako ďalej Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry vysvetlila, treba si uvedomiť, že integrácia je nielen možná, ale aj nevyhnutná. CVEK preto odporúča, aby sa štát k tejto téme prihlásil a začal samosprávy a ďalších aktérov integrácie systematicky podporovať.
"Potom možno očakávať, že samosprávy príjmu zodpovednosť za integráciu. Dobre nastavené lokálne politiky integrácie navyše môžu pomôcť aj ďalším znevýhodneným skupinám, čo výrazne prispeje k sociálnej súdržnosti a k rozvoju regiónov," doplnila na záver.
