SEREĎ. Prezident SR Andrej Kiska sa v nedeľu pri príležitosti štátneho sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom zúčastnil špeciálneho vydania RTVS O 5 minút 12, ktoré sa nakrúcalo v Múzeu holokaustu v Seredi.
Navštívil Múzeum holokaustu
Zároveň si v tomto meste uctil pamiatku obetí druhej svetovej vojny. Sviečku zapálil na hroboch padlých vojakov v SNP na Mestskom cintoríne, pri Pamätníku Sovietskej armády na Námestí Slobody a pri Pamätníku holokaustu v Zámockom parku.
"Dnes si pripomíname výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Navštívil som Múzeum holokaustu a bol som aspoň takto symbolicky zapáliť sviečku pri troch pamätníkoch. Myslím si, že s týmto výročím je treba povedať dve základné posolstvá, nezabudneme a ďakujeme," povedal slovenský prezident.
"Nezabudneme na to, čo bolo príčinou druhej svetovej vojny, že to bola hlavne nenávisť voči ľuďom a národom, voči skupinám ľudí. Bola to strata základných ľudských hodnôt, úcty a rešpektu k človeku. A treba povedať aj jedno obrovské ďakujeme. Ďakujeme v prvom rade vojakom Červenej armády, Rusom, Ukrajincom, Bielorusom, ale tu na Slovensku treba skutočne sa poďakovať aj Rumunom, Francúzom a mnohým iným národom, ktoré bojovali za oslobodenie našej krajiny," uviedol Kiska.
Návrh zákona Zsolta Simona
Pri zapaľovaní sviečky ho sprevádzala Irena Uhrínová, ktorej otec Jozef Bojnanský bojoval v radoch slovenskej armády. Z trnavskej posádky prešiel do povstania. Zahynul v okrese Prievidza, kde bol rok pochovaný. Potom ho previezli na cintorín do Serede spolu so štyrmi ďalšími. Ostatní Seredčania nemajú hroby. Mala iba 11 mesiacov, keď jej otec zahynul.
"Ja som bola celý život učiteľka a my sme s deťmi chodili na exkurzie - Kremnička, Banská Bystrica, Nemecká. Teraz sa to už nerobí, idú do školy v prírode do Rakúska. Slovensko nepoznajú, lebo zrejme pani učiteľka chce ísť do Rakúska. Toto treba obnoviť. Študentov by som nevzala do Osvienčimu, tam by som nešla, bála by som sa, že by som to psychicky nezvládla. Ale takéto múzeá a pamätníky je potrebné deťom ukazovať a taktiež je potrebné začať v škole riadne učiť dejepis," povedala Uhrínová, pričom narážala na návrh zákona nezávislého poslanca Zsolta Simona, podľa ktorého by mali všetci študenti stredných škôl navštíviť bývalý koncentračný tábor v Osvienčime.
Treba zlepšiť vzdelávanie
"Je veľmi dobrou myšlienkou, že by mali ísť žiaci do Auschwitzu, ale v prvom rade si treba uvedomiť, čo tým chceme docieliť. V prípade, ak chceme reflektovať to, čo sa deje v našej spoločnosti v zmysle nárastu extrémistických strán, hnutí a skupín, je veľmi dôležité, aby sme žiakov pripravili na to, aké sú súčasné paralely s minulosťou. Pretože všetky strany a hnutia nejakým spôsobom začínali a práve to im nedokážeme ukázať, len vtedy, keď ich vezmeme priamo do Auschwitzu," povedal pre TASR vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Fyzická likvidácia Židov sa podľa jeho slov nezačala plynovými komorami. "Žiadny Žid sa sám dobrovoľne nepostavil pred plynovú komoru. Tomu predchádzalo označovanie, sústreďovanie a deportácia týchto ľudí. A tá sa začala ešte na našom území. Preto by sme mali študentom najprv porozprávať o tom a až neskôr, keď sú na toto všetko pripravení, im ukázať samotné dôsledky," dodal.
Podľa neho ak chceme zlepšiť vzdelávanie, tak je potrebné začať zhora, od ministerstva školstva. "Myslím si, že je potrebné systematicky pripravovať všetkých pedagógov, ale nielen pedagógov, aj učebné texty a osnovy," dodal.
"Vojna sa neskončila, ani to zlo, naopak ešte fašisti vystrkujú rožky. A nejde už o našu generáciu. Čo sa stalo, už sa neodstane. Ide len o to, aby naše deti a vnuci nemuseli zažívať to, čo sme my zažili, a preto treba proti zlu na každom kroku bojovať," odkázala mladým posolstvo 91-ročná herečka Dalma Špitzerová v diskusnej relácii RTVS, ktorá svoj príbeh vyrozprávala aj svetoznámemu režisérovi Stevenovi Spielbergovi.
Mladí to vnímajú skôr ako deň voľna
Všetky výpovede respondentov sa zhodujú v jednom, mladí vnímajú 8. máj skôr ako deň voľna. "Bolo by pekné, keby sme boli doma, tento rok bohužiaľ pripadol 8. máj na nedeľu. Ale viem, že si pripomíname ukončenie druhej svetovej vojny. Prababka mi o tom zvykne rozprávať. Zvláštne je, že napriek všetkému, v srdci odboja zvolili Mariana Kotlebu," povedal študent Marcel (19).
"Na prvom stupni sa vzdelávanie tejto problematike vôbec nevenuje. Možno to učitelia dokážu zaradiť do osnov len z vlastnej iniciatívy v prierezových témach," povedala pre TASR 39-ročná učiteľka na základnej škole Paulína.
"Naša škola je možno jedinou školou na Slovensku, ktorá robí takéto veľké oslavy v súvislosti s 8. májom. Deti mali nachystaný program v slovenskom a ruskom jazyku a následne po programe kládli vence spoločne s predstaviteľmi ruského veľvyslanectva s veteránmi. Počas týždňa pred oslavou sa žiaci o danej problematike učili a učitelia ju do vzdelávania zapracovali v prierezových témach. Napríklad prostredníctvom priblíženia regionálnej kultúry," povedala učiteľka zo Základnej školy v Šintave.
Deň víťazstva nad fašizmom je v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Ukončenie druhej svetovej vojny si v Európe jednotlivé štáty pravidelne pripomínajú 8. mája. V roku 2016 si svet pripomína 71. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.
