ĽUDOVÁ ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU

Pôvodné stavby prežili v skanzenoch

Historický ráz si zachovávajú už len časti živých dedín, najautentickejšie dnes vyzerajú múzeá v prírode.

Múzeum slovenskej dediny v Martine. (Zdroj: ARCHÍV MSD MARTIN)

Pripravili Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár

BRATISLAVA. Múzeá v prírode, takzvané skanzeny, sú vo svete obľúbené. Za posledné polstoročie ich vzniklo množstvo. V Európe ich je dnes viac ako dvetisíc, najviac v Škandinávii a Nemecku.

Ten prvý, ktorý inšpiroval všetky ostatné a podľa ktorého sú múzeá v prírode nazvané už 125 rokov funguje vo švédskom Skansene v Štokholme.

U nás najstarší je martinský skanzen, ktorý vznikal od 40. rokov minulého storočia. Ďalšie sa budovali najmä v 60. a 70. rokoch, súviseli často so záchranou typických  stavieb konkrétneho regiónu – obytných, hospodárskych či sakrálnych, ktoré by nenávratne zanikli, napríklad pre výstavbu vodných diel.

Kým v prvom období vývinu sa skanzeny orientovali hlavne na ľudovú architektúru a folklórne tradície jednotlivých oblastí Európy, neskôr štafetu prebrali múzeá v prírode orientované na určité historické obdobie – napríklad v Dánsku či vo Veľkej Británii sú obľúbené stredoveké skanzeny, alebo múzeá zamerané na konkrétnu ľudskú činnosť – banskú, poľnohospodársku a podobne.

Slovensko má v porovnaní so západnou a severnou Európou skanzenov menej, ale ich ponuka sa postupne skvalitňuje. Väčšina skanzenov je otvorená celoročne, ale najviach programy je počas sezóny, ktorá sa začína práve v máji.

Na Slovensku je aj niekoľko špecializovaných skanzenov – banské skanzeny v Cigli a v  Banskej Štiavnici alebo  archeeoskanzen približujúci históriu Keltov na liptovskom vrchu Havránok.

Samostatnou kapitolou sú obce, ktoré majú zachovanú aspoň časť chotára tak, ako vyzerala v minulosti. Vyhlásené pamiatkové zóny však stavajú svojich obyvateľov často pred neriešiteľné problémy. Materiály a technológie z minulosti, ktoré sa žiada zachovávať sú dnes drahé. Hrozí tak, že historické časti z obývaných obcí zmiznú, alebo sa ako v minulosti presunú do skanzenov. (vju, eta)

Poľná železnica zvážala repu

ZÁPADNÉ SLOVENSKO

V skanzene je aj škola

NITRA. Na ploche vyše 30 hektárov sa rozprestiera Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, jediné svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa v areáli Agrokomplexu – Výstavníctvo. Jeho súčasťou sú aj poľná železnica a skanzen.

Múzeum má v zbierke viacero unikátov. „Máme najväčšiu zbierku historických poľnohospodárskych strojov a náradia, nikde inde na Slovensku niečo také nenájdete,“ povedal vedúci SPM Vladimír Majerčík.

Skanzen tvoria technické zariadenia rôznych typov hospodárskych objektov, historická škola a knižnica. „Môžete tu vidieť napríklad mliečnicu, dva mlyny – valcový z Cakova a kamenný z Frankovej, pekáreň, lisovne oleja, čističku osív, historický obchod, vinohradnícky hajloch, senníky, včelíny a podobne. Objekty sme postavili nové, ale sú vernou kópiou pôvodných. Interiéry, technológie a zariadenia sú originálne,“ povedal Mário Katrinec, lektor múzea.

„K najstarším exponátom patrí kladový lis na olej zo Žirian z prelomu 17. a 18. storočia. Máme tu aj symbolický cintorín s krížmi z celého Slovenska.“

V skanzene je aj škola, ktorú dal v obci Divín postaviť gróf Zichy. Škola má dve triedy s pôvodným zariadením. Jedna je z čias prvej Československej republiky, druhá z 50. rokov minulého storočia. Je tu tiež učiteľský kabinet so školským rozhlasom.

Skanzen obkolesuje Nitrianska poľná železnica. „Pochádza zo Želiezoviec, používala sa na zber repy z polí,“ doplnil Majerčík. (Jana Černáková)

Dom podopiera socha

ŠAĽA. Na drevenej hrade – mešternici je napísaný rok 1831, ale dedinský domček s trstinovou strechou stojaci medzi činžiakmi v Šali je pravdepodobne ešte starší.

Jedinečným ho robí podporný systém zvaný socha.

„Je to niečo ako nožnice, na ktorých je zavesené vrcholové brvno. Váha krovu a strechy nespočíva na múroch, ale je podopretá týmito stĺpmi,“ vysvetlil Anton Štefko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea, ktoré domček spravuje. Časť domu má múry, uprostred ktorých je pletenina z vŕbových vetiev, ktoré sú obhádzané. Až potom tam je surová tehla. Táto technológia sa okolo roku 1830 robila zriedkavo,“ povedal Števko.

Obytný dom bol štvorpriestorový . Pod jednou strechou boli tiež maštale a šopa . (Ladislav Odráška)

Z kroja na fasádu a odtiaľ do sveta

STREDNÉ SLOVENSKO

ČIČMANY. Maľované drevenice v dedinke Čičmany sú jedným zo slovenských symbolov. Domčeky s typickým zdobením sa dočkali asi najväčšej popularity počas zimnej olympiády v Soči, keď ich vzory preniesli na oblečenie slovenskej olympijskej reprezentácie.

Ornamenty na stenách sa vyvinuli z pôvodnej ochrannej funkcie náteru, najmä po veľkom požiari v roku 1921. Ich vzory sú inšpirované výšivkou. Považské múzeum v Žiline spravuje dve drevenice – Radenov dom a Dom s popisným číslom 42. Odohrávajú sa v nich podujatia zamerané na zvyky a remeslá obyvateľov Čičmian. Drevenice sú pamiatkovou rezerváciou od roku 1977. (aj)

Prvú postavili krčmu z Polhory

STREDNÉ SLOVENSKO

Najväčšie múzeum

MARTIN. Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Slovenské národné múzeum v Martine ho buduje od druhej polovice 60. rokov.

„Naši predchodcovia sa inšpirovali prvým múzeom v prírode na svete – Stiftelsen Skansenom, vo švédskom Štokholme. Prvé návrhy slovenského múzea v prírode vznikali v 30. rokoch 20. storočia, avšak budovať sa začalo neskôr,“ povedala Katarína Očková vedúca Múzea slovenskej dediny.

V novembri 1968 položili základný kameň krčmy z Oravskej Polhory.

Múzeum sa rozkladá na ploche 15,5 ha a je v ňom približne 150 stavieb z Oravy, Turca, Kysúc a Liptova.

Martinský skanzen má celoročnú prevádzku. „V priemere pripravujeme 15 celodenných programov ročne,“ hovorí Očková.

Skanzen má viaceré rarity, napríklad zemiansku kúriu z Vyšného Kubína z roku 1748 a Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna z roku 1792. Majú aj klobučnícku a súkennícku dielňu z Veľkého Čepčína a olejáreň z Oravy.

Najnovšou expozíciou z roku 2014 je usadlosť z obce Turček, ktorá prezentuje spôsob života karpatských Nemcov z okolia Kremnice, z druhej polovice 30. rokov 20. storočia.

V drevenom maľovanom Kostole sv. Štefana Kráľa sa od roku 2001 konajú aj sobáše. Svadobné hostiny bývajú v  krčme, alebo vo voziarni z Moškovca. (Andrea Dudráková)

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

TECH

BlackBerry vstáva z mŕtvych, chystá novinku s klávesnicou

Klávesnica, touchpad, dobre čitateľný displej a kvalitné fotoaparáty.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

Neprehliadnite tiež

Analytici: Ficove zajacoviny sú určené ľudu, nie Druckerovi

Reči premiéra o tom, že tvrdo zakročí proti úsporným opatreniam VšZP, sú podľa expertov prejavom Ficovho populizmu, nie nespokojnosti s Druckerom

Janušeka za kontrolu podniku v Žiline aj platia

Exministra, ktorému hrozí dvadsaťročný trest za nástenkový tender, používa magistrát ako prvok verejnej kontroly

Pozrite si, na čom chce šetriť štátna poisťovňa, aby sa dostala zo straty

Denník SME prináša zoznam úsporných opatrení, ako ho navrhla štátna poisťovňa a schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súdna rada vyjadrila znepokojenie nad zámerom poľskej vlády v oblasti justície

Podľa návrhu poľskej vlády by mala byť súdna rada v tejto krajine po novom dvojkomorová.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop