Pripravili Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár
BRATISLAVA. Múzeá v prírode, takzvané skanzeny, sú vo svete obľúbené. Za posledné polstoročie ich vzniklo množstvo. V Európe ich je dnes viac ako dvetisíc, najviac v Škandinávii a Nemecku.
Ten prvý, ktorý inšpiroval všetky ostatné a podľa ktorého sú múzeá v prírode nazvané už 125 rokov funguje vo švédskom Skansene v Štokholme.
U nás najstarší je martinský skanzen, ktorý vznikal od 40. rokov minulého storočia. Ďalšie sa budovali najmä v 60. a 70. rokoch, súviseli často so záchranou typických stavieb konkrétneho regiónu – obytných, hospodárskych či sakrálnych, ktoré by nenávratne zanikli, napríklad pre výstavbu vodných diel.
Kým v prvom období vývinu sa skanzeny orientovali hlavne na ľudovú architektúru a folklórne tradície jednotlivých oblastí Európy, neskôr štafetu prebrali múzeá v prírode orientované na určité historické obdobie – napríklad v Dánsku či vo Veľkej Británii sú obľúbené stredoveké skanzeny, alebo múzeá zamerané na konkrétnu ľudskú činnosť – banskú, poľnohospodársku a podobne.
Slovensko má v porovnaní so západnou a severnou Európou skanzenov menej, ale ich ponuka sa postupne skvalitňuje. Väčšina skanzenov je otvorená celoročne, ale najviach programy je počas sezóny, ktorá sa začína práve v máji.
Na Slovensku je aj niekoľko špecializovaných skanzenov – banské skanzeny v Cigli a v Banskej Štiavnici alebo archeeoskanzen približujúci históriu Keltov na liptovskom vrchu Havránok.
Samostatnou kapitolou sú obce, ktoré majú zachovanú aspoň časť chotára tak, ako vyzerala v minulosti. Vyhlásené pamiatkové zóny však stavajú svojich obyvateľov často pred neriešiteľné problémy. Materiály a technológie z minulosti, ktoré sa žiada zachovávať sú dnes drahé. Hrozí tak, že historické časti z obývaných obcí zmiznú, alebo sa ako v minulosti presunú do skanzenov. (vju, eta)
Poľná železnica zvážala repu
ZÁPADNÉ SLOVENSKO
V skanzene je aj škola
NITRA. Na ploche vyše 30 hektárov sa rozprestiera Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, jediné svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa v areáli Agrokomplexu – Výstavníctvo. Jeho súčasťou sú aj poľná železnica a skanzen.
Múzeum má v zbierke viacero unikátov. „Máme najväčšiu zbierku historických poľnohospodárskych strojov a náradia, nikde inde na Slovensku niečo také nenájdete,“ povedal vedúci SPM Vladimír Majerčík.
Skanzen tvoria technické zariadenia rôznych typov hospodárskych objektov, historická škola a knižnica. „Môžete tu vidieť napríklad mliečnicu, dva mlyny – valcový z Cakova a kamenný z Frankovej, pekáreň, lisovne oleja, čističku osív, historický obchod, vinohradnícky hajloch, senníky, včelíny a podobne. Objekty sme postavili nové, ale sú vernou kópiou pôvodných. Interiéry, technológie a zariadenia sú originálne,“ povedal Mário Katrinec, lektor múzea.
„K najstarším exponátom patrí kladový lis na olej zo Žirian z prelomu 17. a 18. storočia. Máme tu aj symbolický cintorín s krížmi z celého Slovenska.“
V skanzene je aj škola, ktorú dal v obci Divín postaviť gróf Zichy. Škola má dve triedy s pôvodným zariadením. Jedna je z čias prvej Československej republiky, druhá z 50. rokov minulého storočia. Je tu tiež učiteľský kabinet so školským rozhlasom.
Skanzen obkolesuje Nitrianska poľná železnica. „Pochádza zo Želiezoviec, používala sa na zber repy z polí,“ doplnil Majerčík. (Jana Černáková)
Škola z Divína sa presťahovala do Nitry. (zdroj: JANA ČERNÁKOVÁ)Dom podopiera socha
ŠAĽA. Na drevenej hrade – mešternici je napísaný rok 1831, ale dedinský domček s trstinovou strechou stojaci medzi činžiakmi v Šali je pravdepodobne ešte starší.
Jedinečným ho robí podporný systém zvaný socha.
„Je to niečo ako nožnice, na ktorých je zavesené vrcholové brvno. Váha krovu a strechy nespočíva na múroch, ale je podopretá týmito stĺpmi,“ vysvetlil Anton Štefko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea, ktoré domček spravuje. Časť domu má múry, uprostred ktorých je pletenina z vŕbových vetiev, ktoré sú obhádzané. Až potom tam je surová tehla. Táto technológia sa okolo roku 1830 robila zriedkavo,“ povedal Števko.
Obytný dom bol štvorpriestorový . Pod jednou strechou boli tiež maštale a šopa . (Ladislav Odráška)
Ľudový domček v Šali. (zdroj: ARCHÍV PETITPRESS)Z kroja na fasádu a odtiaľ do sveta
STREDNÉ SLOVENSKO
ČIČMANY. Maľované drevenice v dedinke Čičmany sú jedným zo slovenských symbolov. Domčeky s typickým zdobením sa dočkali asi najväčšej popularity počas zimnej olympiády v Soči, keď ich vzory preniesli na oblečenie slovenskej olympijskej reprezentácie.
Ornamenty na stenách sa vyvinuli z pôvodnej ochrannej funkcie náteru, najmä po veľkom požiari v roku 1921. Ich vzory sú inšpirované výšivkou. Považské múzeum v Žiline spravuje dve drevenice – Radenov dom a Dom s popisným číslom 42. Odohrávajú sa v nich podujatia zamerané na zvyky a remeslá obyvateľov Čičmian. Drevenice sú pamiatkovou rezerváciou od roku 1977. (aj)
Krojové vzory na fasáde. (zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)Prvú postavili krčmu z Polhory
STREDNÉ SLOVENSKO
Najväčšie múzeum
MARTIN. Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Slovenské národné múzeum v Martine ho buduje od druhej polovice 60. rokov.
„Naši predchodcovia sa inšpirovali prvým múzeom v prírode na svete – Stiftelsen Skansenom, vo švédskom Štokholme. Prvé návrhy slovenského múzea v prírode vznikali v 30. rokoch 20. storočia, avšak budovať sa začalo neskôr,“ povedala Katarína Očková vedúca Múzea slovenskej dediny.
V novembri 1968 položili základný kameň krčmy z Oravskej Polhory.
Múzeum sa rozkladá na ploche 15,5 ha a je v ňom približne 150 stavieb z Oravy, Turca, Kysúc a Liptova.
Martinský skanzen má celoročnú prevádzku. „V priemere pripravujeme 15 celodenných programov ročne,“ hovorí Očková.
Skanzen má viaceré rarity, napríklad zemiansku kúriu z Vyšného Kubína z roku 1748 a Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna z roku 1792. Majú aj klobučnícku a súkennícku dielňu z Veľkého Čepčína a olejáreň z Oravy.
Najnovšou expozíciou z roku 2014 je usadlosť z obce Turček, ktorá prezentuje spôsob života karpatských Nemcov z okolia Kremnice, z druhej polovice 30. rokov 20. storočia.
V drevenom maľovanom Kostole sv. Štefana Kráľa sa od roku 2001 konajú aj sobáše. Svadobné hostiny bývajú v krčme, alebo vo voziarni z Moškovca. (Andrea Dudráková)
