ĽUDOVÁ ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU

Pôvodné stavby prežili v skanzenoch

Historický ráz si zachovávajú už len časti živých dedín, najautentickejšie dnes vyzerajú múzeá v prírode.

Múzeum slovenskej dediny v Martine. (Zdroj: ARCHÍV MSD MARTIN)

Pripravili Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár

BRATISLAVA. Múzeá v prírode, takzvané skanzeny, sú vo svete obľúbené. Za posledné polstoročie ich vzniklo množstvo. V Európe ich je dnes viac ako dvetisíc, najviac v Škandinávii a Nemecku.

Ten prvý, ktorý inšpiroval všetky ostatné a podľa ktorého sú múzeá v prírode nazvané už 125 rokov funguje vo švédskom Skansene v Štokholme.

U nás najstarší je martinský skanzen, ktorý vznikal od 40. rokov minulého storočia. Ďalšie sa budovali najmä v 60. a 70. rokoch, súviseli často so záchranou typických  stavieb konkrétneho regiónu – obytných, hospodárskych či sakrálnych, ktoré by nenávratne zanikli, napríklad pre výstavbu vodných diel.

Kým v prvom období vývinu sa skanzeny orientovali hlavne na ľudovú architektúru a folklórne tradície jednotlivých oblastí Európy, neskôr štafetu prebrali múzeá v prírode orientované na určité historické obdobie – napríklad v Dánsku či vo Veľkej Británii sú obľúbené stredoveké skanzeny, alebo múzeá zamerané na konkrétnu ľudskú činnosť – banskú, poľnohospodársku a podobne.

Slovensko má v porovnaní so západnou a severnou Európou skanzenov menej, ale ich ponuka sa postupne skvalitňuje. Väčšina skanzenov je otvorená celoročne, ale najviach programy je počas sezóny, ktorá sa začína práve v máji.

Na Slovensku je aj niekoľko špecializovaných skanzenov – banské skanzeny v Cigli a v  Banskej Štiavnici alebo  archeeoskanzen približujúci históriu Keltov na liptovskom vrchu Havránok.

Samostatnou kapitolou sú obce, ktoré majú zachovanú aspoň časť chotára tak, ako vyzerala v minulosti. Vyhlásené pamiatkové zóny však stavajú svojich obyvateľov často pred neriešiteľné problémy. Materiály a technológie z minulosti, ktoré sa žiada zachovávať sú dnes drahé. Hrozí tak, že historické časti z obývaných obcí zmiznú, alebo sa ako v minulosti presunú do skanzenov. (vju, eta)

Poľná železnica zvážala repu

ZÁPADNÉ SLOVENSKO

V skanzene je aj škola

NITRA. Na ploche vyše 30 hektárov sa rozprestiera Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre, jediné svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa v areáli Agrokomplexu – Výstavníctvo. Jeho súčasťou sú aj poľná železnica a skanzen.

Múzeum má v zbierke viacero unikátov. „Máme najväčšiu zbierku historických poľnohospodárskych strojov a náradia, nikde inde na Slovensku niečo také nenájdete,“ povedal vedúci SPM Vladimír Majerčík.

Skanzen tvoria technické zariadenia rôznych typov hospodárskych objektov, historická škola a knižnica. „Môžete tu vidieť napríklad mliečnicu, dva mlyny – valcový z Cakova a kamenný z Frankovej, pekáreň, lisovne oleja, čističku osív, historický obchod, vinohradnícky hajloch, senníky, včelíny a podobne. Objekty sme postavili nové, ale sú vernou kópiou pôvodných. Interiéry, technológie a zariadenia sú originálne,“ povedal Mário Katrinec, lektor múzea.

„K najstarším exponátom patrí kladový lis na olej zo Žirian z prelomu 17. a 18. storočia. Máme tu aj symbolický cintorín s krížmi z celého Slovenska.“

V skanzene je aj škola, ktorú dal v obci Divín postaviť gróf Zichy. Škola má dve triedy s pôvodným zariadením. Jedna je z čias prvej Československej republiky, druhá z 50. rokov minulého storočia. Je tu tiež učiteľský kabinet so školským rozhlasom.

Skanzen obkolesuje Nitrianska poľná železnica. „Pochádza zo Želiezoviec, používala sa na zber repy z polí,“ doplnil Majerčík. (Jana Černáková)

Dom podopiera socha

ŠAĽA. Na drevenej hrade – mešternici je napísaný rok 1831, ale dedinský domček s trstinovou strechou stojaci medzi činžiakmi v Šali je pravdepodobne ešte starší.

Jedinečným ho robí podporný systém zvaný socha.

„Je to niečo ako nožnice, na ktorých je zavesené vrcholové brvno. Váha krovu a strechy nespočíva na múroch, ale je podopretá týmito stĺpmi,“ vysvetlil Anton Štefko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea, ktoré domček spravuje. Časť domu má múry, uprostred ktorých je pletenina z vŕbových vetiev, ktoré sú obhádzané. Až potom tam je surová tehla. Táto technológia sa okolo roku 1830 robila zriedkavo,“ povedal Števko.

Obytný dom bol štvorpriestorový . Pod jednou strechou boli tiež maštale a šopa . (Ladislav Odráška)

Z kroja na fasádu a odtiaľ do sveta

STREDNÉ SLOVENSKO

ČIČMANY. Maľované drevenice v dedinke Čičmany sú jedným zo slovenských symbolov. Domčeky s typickým zdobením sa dočkali asi najväčšej popularity počas zimnej olympiády v Soči, keď ich vzory preniesli na oblečenie slovenskej olympijskej reprezentácie.

Ornamenty na stenách sa vyvinuli z pôvodnej ochrannej funkcie náteru, najmä po veľkom požiari v roku 1921. Ich vzory sú inšpirované výšivkou. Považské múzeum v Žiline spravuje dve drevenice – Radenov dom a Dom s popisným číslom 42. Odohrávajú sa v nich podujatia zamerané na zvyky a remeslá obyvateľov Čičmian. Drevenice sú pamiatkovou rezerváciou od roku 1977. (aj)

Prvú postavili krčmu z Polhory

STREDNÉ SLOVENSKO

Najväčšie múzeum

MARTIN. Múzeum slovenskej dediny v Martine je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Slovenské národné múzeum v Martine ho buduje od druhej polovice 60. rokov.

„Naši predchodcovia sa inšpirovali prvým múzeom v prírode na svete – Stiftelsen Skansenom, vo švédskom Štokholme. Prvé návrhy slovenského múzea v prírode vznikali v 30. rokoch 20. storočia, avšak budovať sa začalo neskôr,“ povedala Katarína Očková vedúca Múzea slovenskej dediny.

V novembri 1968 položili základný kameň krčmy z Oravskej Polhory.

Múzeum sa rozkladá na ploche 15,5 ha a je v ňom približne 150 stavieb z Oravy, Turca, Kysúc a Liptova.

Martinský skanzen má celoročnú prevádzku. „V priemere pripravujeme 15 celodenných programov ročne,“ hovorí Očková.

Skanzen má viaceré rarity, napríklad zemiansku kúriu z Vyšného Kubína z roku 1748 a Kostol sv. Štefana Kráľa z Rudna z roku 1792. Majú aj klobučnícku a súkennícku dielňu z Veľkého Čepčína a olejáreň z Oravy.

Najnovšou expozíciou z roku 2014 je usadlosť z obce Turček, ktorá prezentuje spôsob života karpatských Nemcov z okolia Kremnice, z druhej polovice 30. rokov 20. storočia.

V drevenom maľovanom Kostole sv. Štefana Kráľa sa od roku 2001 konajú aj sobáše. Svadobné hostiny bývajú v  krčme, alebo vo voziarni z Moškovca. (Andrea Dudráková)

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.

KOMENTÁRE

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

SMS-kou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu.

DOMOV

Soták nie je jediným podnikateľom, ktorý zachraňoval politikov

Podnikateľ sa k školstvu vyjadrovať nechce.

Neprehliadnite tiež

Domov

Borisa Kollára naďalej vyšetrujú pre správy s chovankyňou Čistého dňa

Poslanec parlamentu Kollár, sa ku komunikácii s klientkou Čistého dňa priznal.

Domov

Prezident Kiska stále nemá Plavčanovu rezignáciu

Robert Fico vyzval ministra školstva na odchod v stredu.

Domov

Za tragickou nehodou vrtuľníka pri obci Strelníky bola aj chyba pilota

Pri nehode v septembri 2016 zahynuli štyria ľudia.

Domov

Sovietska armáda po sebe nechala viacero záťaží na životnom prostredí

Produktovod pri Vlkanovej poškodili vojaci, aby mohli predávať letecký benzín pre nelegálny obchod.