Horolezec Vladimír Štrba sa minulý rok pokúšal zdolať Mount Everest ťažkou trasou. Prinášame prehľad slovenských expedícií.
BRATISLAVA. Lavína, pád, vyčerpanie, ale aj terorizmus sú príčiny, ktoré viedli k tragédiám slovenských horolezcov. Ani tie však milovníkov hôr neodrádzajú v ďalších výstupoch.
Slováci patria dlhodobo k špičkám svetového horolezectva. Najmä v 80. rokoch podnikli viacero extrémne náročných výprav, ktoré niektorých z nich stáli život.
Vysoké ciele si kládli aj Vlado Štrba a Zoltán Pál, ktorí chceli zdolať najvyššiu horu sveta ťažkou Boningtonovou trasou. Doteraz sa to podarilo iba šiestim ľuďom.


Pri kamarátovi sa striedali
Cieľom jednej z prvých veľkých československých expedícií do Himalájí bol 8 481 m.n.m. vysoký Makalu. Členmi vrcholového tímu boli Jozef Psotka, Jan Kounický a Ivan Fiala. Počas výstupu na Južný vrchol Janovi Kounickému zamrzol redukčný ventil na kyslíkovom prístroji. Kvôli oprave si dal dole kyslíkovú masku, čo pravdepodobne zapríčinilo, že stratil rovnováhu a zrútil sa.
Pri viac ako 80-metrovom páde sa vážne zranil, krvácal z nosa a hlavy, mal dolámané rebrá a zranenú chrbticu, nemohol sa samostatne hýbať. S vynaložením všetkých síl ho kamaráti transportovali do 5.tábora. Neskôr ho skúšali transportovať do nižších polôh, no neúspešne.
Zranenému a umierajúcemu kamarátovi nosili lieky, potraviny a kyslíkové bomby. Zároveň sa pri Kounickom striedali ako psychická podpora. Najviac času pri zranenom vo výške 7 850 m strávil Jozef Psotka, ktorého neskôr vystriedal Michal Orolin.
Šanca na záchranu Kounického bola nulová, Orolín musel na príkaz zo základného tábora opustiť kamaráta a zostúpiť dole. Kounického nechal samého v tábore.

V ľadovej trhline
Prvými Slovákmi, ktorí vystúpili na najvyššiou horu sveta boli 15. októbra 1984 o 15.15 miestneho času Zoltán Demján a Jozef Psotka. Domov sa vrátil iba jeden.
Počasie sa zhoršovalo už počas výstupu, ktorý oboch horolezcov vyčerpal. Po gratuláciách a fotografovaní začali zostupovať.