SME

Ľudia bez domova. Koľko ich je a aké sú ich potreby?

Nevieme, koľko ľudí bez domova u nás žije a aká je ich presná charakteristika. Štát a neziskovky pripravujú prvé sčítanie v hlavnom meste.

Otázkou je, či sú obyvatelia chatrčí ľudia bez domova alebo nie. Oni sami sa tak nemusia vnímať, ale kvalita a rizikovosť ich bývania má všetky charakteristiky bezdomovectva.Otázkou je, či sú obyvatelia chatrčí ľudia bez domova alebo nie. Oni sami sa tak nemusia vnímať, ale kvalita a rizikovosť ich bývania má všetky charakteristiky bezdomovectva. (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

BRATISLAVA. Bezdomovectvo je pre ľudí, ktorí mu musia čeliť, neľahkou výzvou. Spravidla znamená nielen stratu bývania, ale aj sociálnych väzieb.

Opätovný návrat do bežného života býva náročný čo do možností získať zamestnanie, splatiť exekúcie, ale najmä zabezpečiť bývanie, ktoré by bolo stabilnejšie ako útulky či ubytovne.

Akej veľkej skupiny ľudí na Slovensku sa týka bezdomovectvo? Aká je ich veková štruktúra, či ekonomická situácia? Zodpovedajú kapacity zariadení krízového a dočasného ubytovania ich počtu?

SkryťVypnúť reklamu

Chýbajú výskumy

Téma bezdomovectva bola po prvýkrát zaradená v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011, ale systematickejšie zisťovanie o počte ľudí bez domova na Slovensku nebolo doposiaľ realizované.

Zaradenie tejto témy do cenzu priniesli dokumenty na úrovni EÚ. Do sčítania však neboli zahrnutí ľudia žijúci na ulici.

Sčítací komisári oslovovali len tých, ktorí využívajú služby zariadení krízového ubytovania. Na druhej strane sa ukázalo, že v rôznych typoch zariadení poskytujúcich pomoc ľuďom bez domova bolo v danom období viac ako 23-tisíc osôb.

Prečítajte si tiež: Za štyri roky pribudlo u nás minimálne tritisíc ľudí na ulici Čítajte 

Niektoré zistenia súvisiace so zmenami v počte ľudí bez domova, ktorí využívajú služby zariadení krízového a dočasného ubytovania, priniesol aj prieskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

SkryťVypnúť reklamu

Prieskum medzi organizáciami poskytujúcimi služby tejto skupine sa uskutočnil v jeseni minulého roku.

Z výsledkov vyplýva, že počas posledných dvoch rokov došlo u väčšiny organizácií poskytujúcich služby ľuďom bez domova k nárastu počtu klientov, pričom 24 % z nich zažilo výrazný a 47 % mierny nárast.

Organizácie tiež mali možnosť ohodnotiť aj dostatočnosť ponuky týchto služieb vo vzťahu k dopytu, pričom najčastejšie zastúpené bolo priemerné hodnotenie. K známke tri sa priklonila jedna tretina zapojených organizácií.

Sčítanie sa chystá v Bratislave

Nedostatok poznatkov o počte ľudí bez domova na Slovensku môže pomôcť čiastočne vyplniť aj sčítanie ľudí bez domova v Bratislave.

V novembri 2016 ho uskutoční Inštitút pre výskum práce a rodiny a hlavné mesto Bratislava v spolupráci s ďalšími organizáciami.

SkryťVypnúť reklamu

Na jednej strane toto sčítanie umožní odhadnúť dolnú hranicu počtu ľudí bez domova, ktorí žijú v hlavnom meste, no zároveň im budú kladené otázky napríklad o prístupe k zamestnaniu, či možnostiach zabezpečenia bývania.

Zámerom nie je represia, práve naopak.

Získané poznatky môžu byť využité pri plánovaní rozvoja služieb, ktoré hlavné mesto zabezpečuje pre túto skupinu.

Problémom je, koho počítať

Popri chýbajúcich výskumoch je problémom na Slovensku aj to, aký okruh ľudí má byť do sčítania zahrnutý. Čiastočne to súvisí so širokou škálou životných situácií, ktoré sa vzťahujú k bezdomovectvu.

Podľa ETHOS typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania medzi ne patrí napríklad život na ulici, bez prístrešia, v zariadeniach krízového a dočasného ubytovania.

SkryťVypnúť reklamu

Patrí sem tiež neisté bývanie napríklad kvôli hrozbe vysťahovania, ako aj nevyhovujúce bývanie v provizórnych či preľudnených obydliach.

Pri rozšírenom chápaní bezdomovectva je pri odhade počtu ľudí bez domova na Slovensku napríklad potrebné brať do úvahy, že najmä životné situácie nevyhovujúceho bývania sa týkajú aj značnej časti rómskej populácie žijúcej v segregovaných osadách.

Podľa poslednej Správy o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku spracovanej pre UNDP v roku 2012 žilo v maringotkách, dreveniciach a chatrčiach viac ako 37-tisíc ľudí, t. j. 17,5 % z celkového počtu osôb v rómskych domácnostiach.

Na druhej strane, o ľuďoch žijúcich v sociálne vylúčených osídleniach je dnes k dispozícii výrazne viac údajov. Poznáme ich socio-demografickú štruktúru, vyhliadky na trhu práce, zdravotný stav a podobne.

SkryťVypnúť reklamu

Marginalizovaným komunitám sa venuje pozornosť v rámci verejných politík najmä prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Vzniká tak otázka, akým spôsobom pristupovať pri zisťovaní počtu ľudí bez domova k tejto skupine obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Nina Beňová: Štát sa musí zaoberať politikou sociálneho bývania Čítajte 

V OECD osem z tisíc ľudí

Pre nejednotnosť výberu životných situácií, ktoré sú zahŕňané do sčítaní podľa ETHOS typológie sa nedajú priamo porovnávať údaje o počte ľudí bez domova medzi rôznymi krajinami.

Z tohto dôvodu je problematický aj odhad počtu ľudí bez domova v Európskej únii.

Navyše rôzne krajiny využívajú rozdielne prístupy k zisťovaniu údajov. Niektoré preferujú priame výskumy ako dotazovanie ľudí v teréne (napríklad Česko a Maďarsko), iné vychádzajú najmä z administratívnych údajov, ktoré sa najčastejšie opierajú o využívanie určitých typov služieb (napr. Dánsko a Veľká Británia).

SkryťVypnúť reklamu

Niektoré krajiny tieto zdroje kombinujú (Portugalsko, USA). Napriek týmto obmedzeniam sa podľa odhadov OECD bezdomovectvo týka v krajinách OECD jednej osoby až ôsmich ľudí z 1 000 osôb v produktívnom veku.

 

Autorka pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Aktuálne sa od roku 2015 s kolegami venuje analýze politík zameraných na prevenciu a riešenia bezdomovectva, teda výskumu v oblasti bezdomovectva.

Autor: Darina Ondrušová

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  4. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  2. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  6. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  7. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  8. BENU otvorila v Košiciach lekáreň aj v Auparku
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 10 484
  2. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 942
  3. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 6 439
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 394
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 091
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 107
  7. Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 589
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 4 393
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu