BRATISLAVA. Slovensko na prvom Svetovom humanitárnom summite (WHS), ktorý sa bude konať 23. a 24. mája v tureckom Istanbule, bude zastupovať prezident Andrej Kiska.
Schválili zmluvu pre D4 a R7
Vláda opäť schválila návrh na uzavretie koncesnej zmluvy na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov diaľnice D4 Bratislava, Jarovce - Rača a rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Prievoz - Holice. Tentoraz ju schválila aj so zmenami obmedzujúcimi účasť tzv. schránkových firiem s neznámymi vlastníkmi na realizácii projektu.
Koncesionár, ale aj jeho subdodávatelia, ktorí majú dodať aspoň 30 % z hodnoty stavebných prác, ako aj subdodávatelia pri následnej prevádzke a údržbe musia mať zapísaných konečných užívateľov výhod, teda skutočných vlastníkov. Bude sa to týkať aj subdodávateľov prác najmenej za 15 miliónov eur.
Minister dopravy Roman Brecely (nominant za Sieť) tak môže koncesnú zmluvu podpísať s víťazným uchádzačom, konzorciom Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional (Cintra). Na základe uznesenia vlády by tak mal spraviť najneskôr do 18. mája, ale minister vyslovil pripravenosť podpísať zmluvu čo najskôr.
"Vláda odsúhlasila zmeny v koncesionárskej zmluve, takže sme zase o krok bližšie k podpisu zmluvy na obchvat D4 a R7. Idem komunikovať so Cintrou a budeme hľadať čo najbližší termín. Stihneme to tak, aby to bolo všetko technicky v poriadku," povedal Brecely po rokovaní vlády.
Podporíme politiku OSN
Ako sa uvádza v návrhu účasti delegácie Slovenskej republiky na Svetovom humanitárnom summite a smernice pre postup delegácie, ktorý v stredu schválila vláda, na summite by sa mal zúčastnil aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.
Kisku bude na WHS sprevádzať aj viacero predstaviteľov mimovládnych organizácií, ktoré sú aktívne v humanitárnych aktivitách zameraných na pomoc sýrskym utečencom, napríklad Slovenskej katolíckej charity.
Účasť hlavy štátu je signálom, že Slovensko má naďalej záujem podporovať politiku OSN a medzinárodného spoločenstva v humanitárnej oblasti a svojím dielom prispieť k zmene nastavenia humanitárneho systému.
Schválili financie pre obce
Štát vyčlení na úhradu nákladov spojených s mimoriadnymi udalosťami mestám a obciam 58 845 eur. Ako sa uvádza v dokumente z rezortu vnútra, ktorý schválila vláda, náklady sa týkajú odstraňovania následkov snehovej kalamity z februára 2015 v obciach Bziny a Medzibrodie nad Oravou (okres Dolný Kubín), veternej smršte v obci Krivá (okres Dolný Kubín) rovnako z februára minulého roku, požiaru hotela v obci Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš z októbra 2015 a havarijného stavu mosta v Čadci.
Náklady si podľa dokumentu vyžiadalo aj odstránenie život ohrozujúcich objektov v ovocnom sade v obci Malá Tŕňa v okrese Trebišov z januára tohto roku a požiar unimobuniek v Poprade z marca 2016.
Ministerstvo vnútra navrhlo finančné prostriedky uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Následne zabezpečí ich presun do rozpočtov dotknutých miest a obcí.
Súhlas so vstupom Čiernej Hory do NATO
Vláda v odobrila aj návrh na uzavretie Protokolu k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory, ktorý ešte musí ho schváliť parlament a ratifikovať prezident. Slovensko teda bude súhlasiť s tým, aby sa Čierna Hora stala členom Severoatlantickej aliancie (NATO).
„Členstvo Čiernej Hory v NATO umožní integrovať sa do euroatlantického spoločenstva, čím sa významným spôsobom posilní bezpečnosť a rozšíri priestor stability a slobody na západnom Balkáne,“ uvádza ministerstvo zahraničných vecí v predkladacej správe.
V tej sa tiež píše, že prístupové rokovania s Čiernou Horou pokračujú podľa plánu. Súhlasiť so vstupom tejto balkánskej krajiny do NATO ako jej 29. člena ale musia parlamenty členských krajín. Ak vláda a parlament túto zmluvu odsúhlasia, musí ju ratifikovať aj prezident.
Žitňanská ako predsedníčka legislatívnej rady
Ministri schválili personálnu obmenu, ktorú navrhla podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Legislatívna rada vlády SR tak bude pracovať v novom zložení.
Novou predsedníčkou rady sa stala ministerka Žitňanská, ktorá nahradila Tomáša Boreca. Podpredsedníčkou aj naďalej ostáva štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská (nominantka Smeru-SD) a tajomníkom rady Štefan Grman. Z 12 členov rady vláda vymenila štyroch, ôsmi vo funkciách zostávajú.
Dohľad nad legislatívnym procesom budú mať na starosti i vysokoškolskí pedagógovia z Paneurópskej vysokej školy - Andrea Vitkóová a Rastislav Kaššák. Novými členmi sú aj advokáti Marek Kaľavský a Tomáš Stoklasa.
Vláda sa ďalej zaoberala:
Držitelia diplomatických pasov z Jordánska nepotrebujú víza
Občania Slovenska a Jordánska nebudú pri vzájomných návštevách potrebovať víza, pokiaľ vlastnia diplomatický pas. Podľa novej dohody môžu štátni občania zmluvných strán v prípade, že sú držiteľmi platných diplomatických pasov, vstúpiť, prechádzať cez územie štátu druhej zmluvnej strany a zdržiavať sa tam bez víza počas obdobia, ktoré nepresiahne deväťdesiat dní v rámci akéhokoľvek stoosemdesiatdňového obdobia.
Z trestných činov v uplynulom roku obvinili 121 policajtov
Úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (MV) SR v roku 2015 obvinil 121 policajtov zo 145 trestných činov. Uvádza sa to v Správe o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za obdobie roka 2015. Najviac obvinených policajtov, konkrétne 62, spadalo podľa dokumentu pod poriadkovú službu Policajného zboru. Zhodne po 24 obvinených mali v uplynulom roku dopravná a kriminálna služba. Zvyšní obvinení spadali pod hraničnú a cudzineckú službu (5), železničnú službu (3) alebo službu ochrany určených osôb (3).
