BRATISLAVA. Ľadoví muži Pankrác, Servác a Bonifác bývali pre roľníkov a záhradkárov obávanými dňami, keď museli rátať s tým, že ich nádeje na dobrú úrodu môže prekaziť mráz.
Tento rok však spálil kvety stromov skôr ako hovorí pranostika.
Podľa niektorých meteorológov možno mráz v čase troch zamrznutých očakávať s pravdepodobnosťou okolo 25 percent. Pokiaľ ide o citeľné ochladenie, tu je pravdepodobnosť vyššia a pohybuje sa okolo 55 percent. Tento rok predpovede naznačujú, že namiesto mrazu možno očakávať skôr dážď.
Záhradkári stratili istotu
Počas jarného otepľovania sú podľa klimatológa SHMÚ Pavla Faška zmeny počasia v našich zemepisných šírkach normálnym javom. Spôsobujú ich vpády studeného vzduchu.
„Ak neuvažujeme o ochladení na Urbana, tak Pankrác Servác, Bonifác a Žofia boli u nás v minulosti spájaní s posledným výraznejším poklesom teploty vzduchu na jar,“ hovorí Faško. Že to bývalo ochladenie nápadné a vo svojom výskyte pomerne stabilné, podľa neho dokazujú aj skúsenosti našich predkov, ktoré sa prejavili v prísloviach.
„Praktickí záhradkári dodnes rešpektujú tieto historické skúsenosti a opatrne vysádzajú priesady teplomilných rastlín pred termínom uvádzaných mien,“ hovorí Faško. Zároveň priznáva, že v posledných desaťročiach už riziko silnejších mrazov v tomto ročnom období nie je také veľké ako bolo v minulosti.
Prečo je babie leto čoraz vzácnejšie Čítajte Pomery sa zmenili
Klimatológ Milan Lapin tvrdí, že v skutočnosti sa mráz vo výške dvoch metrov od zeme v tomto období vyskytuje na nížinách Slovenska iba veľmi zriedka. „Skôr je pravda to, že okolo 15. mája sa končí obdobie s významnejším výskytom prízemných mrazov v nížinách,“ píše na svojej webovej stránke.
S tým, že sa za posledných približne 25 rokov pomery zmenili, súhlasí aj Faško. Výskyt májových ochladení sa v porovnaní s minulosťou podľa neho urýchlil. „Vytratila sa aj ich pravidelnosť, ale v prípadoch, kedy boli zaznamenané, tak boli veľmi nápadné a mrazy pri nich boli pomerne silné,“ hovorí.
Ilustruje to na údajoch z nedávnej minulosti. Stalo sa tak napríklad začiatkom mája v roku 2007 a v roku 2011.
V rokoch 2012 až 2014 na Pankráca, Serváca a Bonifáca na Slovensku vo výške dvoch metrov nad zemou nemrzlo. Minulý rok bol výnimkou a počas ľadových mužov prízemný mráz škodil na časti územia.
„Tento rok sa u nás citeľne ochladilo v poslednej dekáde apríla a aj v prvej dekáde mája boli teplotné podmienky trochu podpriemerné, čo sa udrží aj v najbližších dňoch,“ vysvetľuje Faško.
Klimatológ napriek predpovediam nevylúčil po troch zamrznutých ani výskyt prízemných mrazov. „Ak sa po súčasnom daždivom období v noci a ráno zmenší oblačnosť a utíši sa vietor, môže sa niekde vyskytnú prízemné mrazíky,“ predpokladá.
Suchá a úbytok vody? Ako bude vyzerať Slovensko Čítajte Pranostiky a hnusný víkend
Možno ešte v súčasnosti dôverovať pranostikám? Zmeny počasia, aké pravidelne pozorovali predchádzajúce generácie, podľa Faška narušilo globálne otepľovanie a klimatická zmena podmienená činnosťou človeka. Ročný režim jednotlivých meteorologických prvkov a ich charakteristík môže byť destabilizovaný.
„Pribúdajú aj anomálie. V súvislosti s pranostikami toto môže ich opodstatnenosť spochybňovať,“ hovorí.
Veľa pranostík má podľa neho regionálnu platnosť. Pretože v dôsledku klimatickej zmeny sa posúvajú klimatické pásma, napríklad pranostika o Martinovi na bielom koni už o niekoľko rokov nemusí byť zaujímavá ani v stredných horských polohách.
Kým pranostiky sa postupne vytrácajú, pocit, že po slnečnom pracovnom týždni nasleduje chladný a daždivý víkend v mnohých ľuďoch ostáva. Český meteorológ Petr Dvořák dokonca pre denník Mladá fronta Dnes potvrdil, že porovnaním priemerných teplôt jednotlivých dní od roku 2000 sú skutočne štatisticky najchladnejšími dňami v týždni soboty a nedele. Naopak, najteplejšie býva v pondelok.
Slovenskí klimatológovia sa o takúto analýzu doposiaľ nepokúšali a vnímajú ju skepticky. Aby sa dalo aspoň ako-tak štatisticky povedať, či sú víkendy chladnejšie a daždivejšie treba podľa Faška spracovať denné merania za aspoň 50 rokov.
„Atmosferické zrážky sú špecifický meteorologický prvok, ktorý sa vyznačuje veľkou priestorovou a časovou variabilitou, čo nepraje tvrdeniam o určitých pravidelných fázach v režime zrážok,“ vysvetľuje. Podstatný preto nie je iba obrovský rozsah údajov, ale aj to, aké územie analýza skúma.
