BRATISLAVA. Ľadoví muži Pankrác, Servác a Bonifác bývali pre roľníkov a záhradkárov obávanými dňami, keď museli rátať s tým, že ich nádeje na dobrú úrodu môže prekaziť mráz.
Tento rok však spálil kvety stromov skôr ako hovorí pranostika.
Podľa niektorých meteorológov možno mráz v čase troch zamrznutých očakávať s pravdepodobnosťou okolo 25 percent. Pokiaľ ide o citeľné ochladenie, tu je pravdepodobnosť vyššia a pohybuje sa okolo 55 percent. Tento rok predpovede naznačujú, že namiesto mrazu možno očakávať skôr dážď.
Záhradkári stratili istotu
Počas jarného otepľovania sú podľa klimatológa SHMÚ Pavla Faška zmeny počasia v našich zemepisných šírkach normálnym javom. Spôsobujú ich vpády studeného vzduchu.
„Ak neuvažujeme o ochladení na Urbana, tak Pankrác Servác, Bonifác a Žofia boli u nás v minulosti spájaní s posledným výraznejším poklesom teploty vzduchu na jar,“ hovorí Faško. Že to bývalo ochladenie nápadné a vo svojom výskyte pomerne stabilné, podľa neho dokazujú aj skúsenosti našich predkov, ktoré sa prejavili v prísloviach.
„Praktickí záhradkári dodnes rešpektujú tieto historické skúsenosti a opatrne vysádzajú priesady teplomilných rastlín pred termínom uvádzaných mien,“ hovorí Faško. Zároveň priznáva, že v posledných desaťročiach už riziko silnejších mrazov v tomto ročnom období nie je také veľké ako bolo v minulosti.
Prečo je babie leto čoraz vzácnejšie Čítajte Pomery sa zmenili
Klimatológ Milan Lapin tvrdí, že v skutočnosti sa mráz vo výške dvoch metrov od zeme v tomto období vyskytuje na nížinách Slovenska iba veľmi zriedka. „Skôr je pravda to, že okolo 15. mája sa končí obdobie s významnejším výskytom prízemných mrazov v nížinách,“ píše na svojej webovej stránke.
S tým, že sa za posledných približne 25 rokov pomery zmenili, súhlasí aj Faško. Výskyt májových ochladení sa v porovnaní s minulosťou podľa neho urýchlil. „Vytratila sa aj ich pravidelnosť, ale v prípadoch, kedy boli zaznamenané, tak boli veľmi nápadné a mrazy pri nich boli pomerne silné,“ hovorí.
Ilustruje to na údajoch z nedávnej minulosti. Stalo sa tak napríklad začiatkom mája v roku 2007 a v roku 2011.
V rokoch 2012 až 2014 na Pankráca, Serváca a Bonifáca na Slovensku vo výške dvoch metrov nad zemou nemrzlo. Minulý rok bol výnimkou a počas ľadových mužov prízemný mráz škodil na časti územia.
„Tento rok sa u nás citeľne ochladilo v poslednej dekáde apríla a aj v prvej dekáde mája boli teplotné podmienky trochu podpriemerné, čo sa udrží aj v najbližších dňoch,“ vysvetľuje Faško.
Klimatológ napriek predpovediam nevylúčil po troch zamrznutých ani výskyt prízemných mrazov. „Ak sa po súčasnom daždivom období v noci a ráno zmenší oblačnosť a utíši sa vietor, môže sa niekde vyskytnú prízemné mrazíky,“ predpokladá.
Suchá a úbytok vody? Ako bude vyzerať Slovensko Čítajte Pranostiky a hnusný víkend
Možno ešte v súčasnosti dôverovať pranostikám? Zmeny počasia, aké pravidelne pozorovali predchádzajúce generácie, podľa Faška narušilo globálne otepľovanie a klimatická zmena podmienená činnosťou človeka. Ročný režim jednotlivých meteorologických prvkov a ich charakteristík môže byť destabilizovaný.
„Pribúdajú aj anomálie. V súvislosti s pranostikami toto môže ich opodstatnenosť spochybňovať,“ hovorí.
Veľa pranostík má podľa neho regionálnu platnosť. Pretože v dôsledku klimatickej zmeny sa posúvajú klimatické pásma, napríklad pranostika o Martinovi na bielom koni už o niekoľko rokov nemusí byť zaujímavá ani v stredných horských polohách.
Kým pranostiky sa postupne vytrácajú, pocit, že po slnečnom pracovnom týždni nasleduje chladný a daždivý víkend v mnohých ľuďoch ostáva. Český meteorológ Petr Dvořák dokonca pre denník Mladá fronta Dnes potvrdil, že porovnaním priemerných teplôt jednotlivých dní od roku 2000 sú skutočne štatisticky najchladnejšími dňami v týždni soboty a nedele. Naopak, najteplejšie býva v pondelok.
Slovenskí klimatológovia sa o takúto analýzu doposiaľ nepokúšali a vnímajú ju skepticky. Aby sa dalo aspoň ako-tak štatisticky povedať, či sú víkendy chladnejšie a daždivejšie treba podľa Faška spracovať denné merania za aspoň 50 rokov.
„Atmosferické zrážky sú špecifický meteorologický prvok, ktorý sa vyznačuje veľkou priestorovou a časovou variabilitou, čo nepraje tvrdeniam o určitých pravidelných fázach v režime zrážok,“ vysvetľuje. Podstatný preto nie je iba obrovský rozsah údajov, ale aj to, aké územie analýza skúma.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
