Horolezci, horolezkyne, horolezčata, nelezte na skálu, co je hodně špičatá, spieva sa v známej pesničke Ivana Mládka. Keďže je to iba pesnička, nerozlišuje sa v nej medzi jednotlivými lezeckými disciplínami.
„Podobne ako v behu, kde existuje maratón aj šprint na sto metrov, má aj lezenie rôzne podoby,“ vysvetľuje Martin Krasňanský. „Športové lezenie je skalolezectvo do dĺžky povedzme 50 či 60 metrov, čiže na jednu dĺžku lana. Horolezectvo je viac spojené s tradičným štýlom lezenia, ale napríklad aj s pobytom v drsných klimatických podmienkach a vo veľkých nadmorských výškach. Poznáme aj bouldristov, čo je termín odvodený od anglického slova ‚boulder‘, čiže balvan. Títo športovci lezú na relatívne nízke, no často extrémne náročné balvany bez istenia na lane.“
Jožo Krištoffy ukazuje našu líniu Fatal Attraction v Jordánsku. (zdroj: archív Martina Krasňanského)Martin Krasňanský seba samého považuje jednoducho za lezca. Jeho métou nie sú nadmorské výšky, ale najmä extrémne náročné skalné steny.
Spolu s kamarátmi Vladom Linekom a Jožom Krištoffym len nedávno zdolali mimoriadne náročnú líniu v stene Cerro Trinidad Central v Čile. Za prvovýstup El Condor Pasa (Letiaci kondor) s náročnosťou 8b získali medzinárodné uznanie a svoj ojedinelý výkon v severnej Patagónii prezentovali aj divákom na festivale Hory a mesto.
„Severná Patagónia je skrátka pojem,“ hovorí Martin Krasňanský. „Nie sú tam veľké nadmorské výšky. Človek musí šliapať aj celé kilometre doslova v džungli, v hustom lese vo výške okolo tristo metrov nad morom, a tu sa pred ním odrazu objaví osemsto alebo tisíc metrov vysoká skala. Hladká, biela a krásna. Keď na ňu svieti slnko, doslova žiari ako vybrúsený diamant. Zároveň však vzbudzuje rešpekt. Mal som hneď pocit, že ak toto vyleziem, bude to vrchol mojej lezeckej kariéry.“
Po dolezení prvovýstupu Nilam Najang (Vnútorný sen) na galériu Uli Biaho (Stará sliepka) v Pakistane s Jakobom a Florianom Dertingom z Rakúska. (zdroj: Jakob Sweighofer)
Začiatok prvovýstupu Nilam Najang na galériu Uli Biaho v Pakistane. (zdroj: archív Martina Krasňanského)
Rukopis na skale
Podľa čoho si lezec vyberá, kadiaľ, akou líniou chce skalu zdolať?
„Človek musí mať cit pre skalu,“ tvrdí Martin Krasňanský. „Línia, ktorú vytvoríš, je tvoj odkaz, tvoj štýl. Je to tvoj rukopis. Odzrkadľuje tvoju osobnosť, či riskuješ, či si vyberieš najťažšiu cestu alebo takú, ktorú si potom obľúbia aj ostatní. My sme chceli urobiť cestu, ktorá bude ťažká, ale pekná. A nakoniec sa zhodou okolností ukázala ako najťažšia.“
