BRATISLAVA. Opozičné OĽaNO-NOVA sa pokúsi sprísniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Daniel Lipšic v novele zákona navrhuje, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí.
Novela zákona o preukazovaní pôvodu majetku je na programe májovej schôdze Národnej rady SR.
Lipšic aktuálnu úpravu pokladá za nefunkčnú
"Súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že je ľahko obíditeľná," zdôvodňuje potrebu zmeny Lipšic, ktorý právnu normu kritizoval už v čase jej schvaľovania prvou vládou Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2010.
Lipšic zákon už vtedy označil za bezzubý, veľmi mierny a bez reálnej váhy v boji s korupciou a organizovaným zločinom. "Všetci rozumnejší, schopnejší skorumpovaní politici zákon veľmi ľahko obídu rôznymi darmi, pôžičkami, fiktívnym nákupom akcií za neuveriteľné ceny," hovoril. Poslanec sa o sprísnenie zákona neúspešne pokúšal aj vlani.
O zámere prijať reálne účinný ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku hovorí aj programové vyhlásenie súčasnej vlády. Tému v poslednom období otvárala SNS. Jej predseda Andrej Danko zastáva názor, že účinný zákon by mohol zabrániť korupčným škandálom. Navyše si myslí, že všetci by mali vedieť vydokladovať svoje nadštandardné pomery.
Nejde len o politikov
"Návrhy pre sprísnenie preukazovania pôvodu majetku a majetkových priznaní sa nemajú týkať len politikov, verejných funkcionárov, pracovníkov štátnej správy či policajtov, ale všetkých, čo žijú v nadštandardných pomeroch. Každý takýto človek musí vedieť preukázať, ako a odkiaľ majetok nadobudol," hovoril pred časom Danko.
Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku schválil parlament v roku 2010 s účinnosťou od roku 2011, a to vďaka hlasom Smeru-SD, SNS, SDKÚ-DS, SMK a KDH.
Potrebu prijatia takejto právnej úpravy premiér Fico odôvodňoval tým, že existuje naliehavý verejný záujem, aby príslušné štátne orgány boli spôsobilé účinne zakročiť proti osobám preukázateľne žijúcim nad svoje pomery a je u nich podozrenie, že podstatná časť ich majetku pochádza z nepoctivých zdrojov.
Od roku 2011 hrozí podľa zákona osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu. Finančná polícia má podávať návrh prokurátorovi na začatie konania o podozrivom majetku, ktorý presiahne preukázateľné príjmy o 1500-násobok minimálnej mzdy, čo je viac ako pol milióna eur. Prokurátor má potom podozrivého vyzvať, aby do 30 dní vysvetlil alebo dokázal, ako majetok získal. O jeho prípadnom prepadnutí napokon rozhoduje súd.
Čižnár zauvažoval na českou legislatívou
Po prísnejšej právnej úprave volá aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
"Za úvahu by napríklad stálo zvážiť právnu úpravu, ktorá bola navrhovaná v Českej republike a to, ak hodnota sporného majetku presiahne 255.465 eur, finančná správa vyzve na preukázanie jeho pôvodu. Ak to subjekt nedokáže, zdaní tento majetok výškou 90 percent a vyššie," vysvetlil pre TASR Čižnár.
Súčasnú právnu normu by podľa neho stačilo zmeniť aj tak, aby sa neprihliadalo na úkony smerujúce k zníženiu majetku. Práve tie podľa Čižnára spôsobujú zastavenie konaní. "Dnes sa dostane prípad na súd a zistí sa, že dotyčný svoj majetok rozdelil. Súd to následne zastaví, lebo majetok už nedosahuje zákonnú výšku," upozorňoval Čižnár už vlani poslancov NR SR.
Podľa generálneho prokurátora by sa vôbec nemalo prihliadať na to, aký je aktuálny majetok podozrivého. "Ale aký bol pôvodne, teda v čase začatia konania," doplnil šéf prokurátorov, ktorý o potrebe zmeny zákona o preukazovaní pôvodu majetku hovoril už pred rokom.
Podľa neho sú Slováci šikovní a vedia súčasnú právnu normu obchádzať.
