BRATISLAVA. Internetový profil s menom stredoškolského učiteľa sa otvorene hlásil k tomu, že “druhú svetovú vojnu spôsobili anglosaskí a židovskí finančníci”. Židov nazýval Židákmi, tvrdil, že Norimberský proces bol najväčšou fraškou v histórii a spochybňoval holokaust. Homofóbne, antidemokratické a antisemitské názory obsahovala aj internetová stránka, na ktorej boli učebné texty pre žiakov.

O prípad dnes už bývalého učiteľa cirkevnej Strednej odbornej školy sv. Jozefa Robotníka v Žiline Tomáša Ondroviča sa zaujímali polícia a Štátna školská inšpekcia. Stránka zmizla a učiteľ tvrdil, že výroky, ktoré sú mu prisudzované, nikdy nevyslovil ani nenapísal.
Štefan Surmánek z inštitútu politológie Prešovskej univerzity zas svoje extrémistické názory šíril okrem internetu aj cez svoje publikácie na univerzite. Pedagóg, ktorý vo voľbách kandidoval za extrémistickú ĽSNS, opakovane hovoril o „neúnosnom a alarmujúcom náraste cigánskej populácie“, a "nízkej kvalite cigánskeho dorastu". Keďže porušil etický kódex univerzity, po auguste mu pracovnú zmluvu nepredĺžia.

Horšie je to na vidieku
Nejde o ojedinelé prípady, kedy pedagógovia šírili extrémistické názory či neznášanlivosť, ukázal aktuálny prieskum Štátnej školskej inšpekcie.
Jej cieľom bolo zistiť stav a úroveň výchovy a vzdelávania o ľudských právach. Na otázky odpovedalo zhruba tritisíc detí z 81 základných a 80 stredných škôl. Zastúpené boli mestské aj vidiecke školy, gymnáziá aj odborné školy.
Skúsenosti s nevhodným správaním niektorého z učiteľov má dnes takmer 22 percent oslovených žiakov základných škôl.
„Viac ako pätina oslovených uviedla, že niektorí pedagógovia majú sklony ironizovať ich výkony počas vyučovania, nevhodne sa vyjadrujú o niektorých jednotlivcoch, zosmiešňujú etnickú alebo národnostnú menšinu." Na stredných školách sa s takýmto správaním stretlo 17 percent oslovených žiakov.
Podobne sa podľa zhruba 14 percent žiakov základných škôl vyjadrujú učitelia aj na facebooku. Žiaci vidieckych škôl sa s takýmito prejavmi učiteľov na sociálnych sieťach stretli výrazne častejšie ako žiaci mestských škôl. Najvypuklejšia sa zdá byť situácia v Košickom (12 percent) a v Trnavskom kraji (19 percent).