BRATISLAVA. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová upozornila na rokovaní parlamentného výboru pre školstvo na dlhodobý a pretrvávajúci problém zaraďovania veľkého počtu detí rómskeho pôvodu do špeciálnych škôl.
„Nemyslím si, že slovenské deti majú nižší inteligenčný kvocient, prípadne sú zaostalejšie ako deti v okolitých krajinách,“ povedala podpredsedníčka výboru Veronika Remišová.
Trendy v zahraničí sú opačné
Podľa Remišovej vzdelávame v špeciálnych školách na Slovensku neprimerane veľký počet detí v porovnaní s okolitými krajinami a ich počet sa dokonca ešte zvyšuje.
Česká republika znížila počet detí v špeciálnych školách z 9,8 percenta v roku 2001 na 3,5 v roku 2008.
Vo Fínsku, Taliansku, Veľkej Británii sa tieto počty pohybujú okolo jedného percenta. „Problém je zrejme v samotnom umiestňovaní do týchto škôl, nie v inteligencii slovenských detí
Ombudsmanka Dubovcová: Vláda spravila chybu Čítajte Hlavný problém: diagnostika
„Na rozdiel od ostatných krajín, na Slovensku sa používa len jeden druh nástroja, ktorý navyše nezohľadňuje prostredie, v akom dieťa vyrastalo. Zanedbané dieťa nemusí byť automaticky zdravotne postihnuté dieťa," pripomenula Remišová.
"Keď v roku 2013 napísali učiteľky z Dobšinej dlhý list o problémoch vo svojej škole, najmä so vzdelávaním rómskych detí, verejnosť si zrazu uvedomila, akým problémom čelia deti aj učitelia pri výchove detí zo sociálne vylúčených komunít,“ dodala.
Emotívny list politikmi nepohol, učiteľky otvárajú centrum samy Čítajte Samozrejme, že tieto deti, nech by boli akokoľvek nadané a talentované, dopadnú podľa nej v diagnostických testoch katastrofálne, pretože roky boli zanedbávané, nikdy napríklad nedržali v ruke ceruzku alebo nikto ich neučil rozoznávať farby.
Vpravo Veronika Remišová (OĽaNO) ako podpredsedníčka parlamentného výboru pre školstvo presadzuje dlhodobý zámer OĽaNO o nutnosti vzdelávania predškolákov z vylúčených komunít. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Normatív na žiaka alebo personál?
Verejná ochrankyňa práv na výbore tiež uviedla, že napriek tomu, že balík diferencovaných diagnostických nástrojov bol prichystaný, nikdy nebol uvedený do praxe.
„Špeciálne školy majú takisto vyšší normatív na žiaka, čo je iste zaslúžené, keďže práca s deťmi so špecifickými potrebami je náročná," uviedla Remišová.
"No je otázne, čo by sme radšej nemali podporiť špecializovaný personál alebo asistentov, aby pomohli deťom so špecifickými potrebami a z vylúčených komunít vzdelávať sa v riadnom školskom systéme,“ pokračovala.
Spoločné vzdelávanie detí rôznych schopností, zručností, etník či postihnutí podľa nej rovnomernejšie rozvíja deti a lepšie ich pripravuje na praktický život. Upozornila, že je však potrebné, aby školský systém zohľadňoval reálne finančné aj personálne náklady na inkluzívne vzdelávanie.
Kľúč je v predškolákoch
Predpokladom na spoločné vzdelávanie je podľa Remišovej univerzálny prístup k predškolskému vzdelávaniu, čo dlhodobo presadzuje hnutie OĽaNO-NOVA.
„Posledný rok predškolského vzdelávania by mal byť povinný. Je ťažké dobehnúť za jeden rok to, čo sa v rodine detí z vylúčených komunít zanedbalo, avšak pre ich úspešný vstup do školského systému je tento prípravný rok kľúčový,“ myslí si poslankyňa.
Aj keď do týchto detí na začiatku budeme podľa nej možno musieť investovať viac v podobe podporných služieb, spoločnosti sa to niekoľkonásobne v budúcnosti vráti.
„Je pohodlné odsunúť zanedbané deti do špeciálnych škôl, no v konečnom dôsledku vytvárame armádu nezamestnateľných ľudí bez základných zručností, ktorí budú dlhodobo závislí na sociálnom systéme," dodala.
Sociálne laboratórium vo Veľkej Ide má prvé výsledky Čítajte
