BRATISLAVA. Kontroverzní členovia parlamentného výboru pre ľudské práva sa počas jeho prvého štandardného zasadania výrazne neprejavili. Kotlebov poslanec Milan Mazurek, ktorý slovne napádal moslimskú rodinu a na internete spochybňoval holokaust či velebil Adolfa Hitlera, na zasadanie neprišiel.
Martina Šimkovičová z Kollárovej strany Sme rodina, známa svojim výrokom o tom, že Európania by mali pre utečencov „vyfešákovať dcérenky, nech sa u nás nenudia“, bola zväčša ticho a do diskusie sa nezapájala. Jej jediná aktivita počas dvoch hodín spočívala v dvíhaní ruky pri hlasovaniach.
Konflikt nastal v názore na to, čo je ochrana práva na rodinný život. Ombudsmanka Jana Dubovcová na výbore predniesla svoju výročnú správu za rok 2015. Bývalá hovorkyňa Aliancie za rodinu Anna Verešová (OĽaNO) si v nej všimla negatívnu narážku na vlaňajšie referendum.
„Mám za to, že to bol trošku nesprávny a neobjektívny pohľad,“ povedala Verešová, ktorá za neúspechom vidí to, že sa k ľuďom nedostali informácie o referende.
Názor psychológov
Zdá sa, že ombudsmanka sa neoboznámila s požiadavkami rodičov detí, ktorí vnímali ohrozenie svojho práva na ochranu súkromia a rodinného života, tvrdí Verešová. Dodala, že ju mrzí, že Dubovcová nevenovala pozornosť stanovisku viac ako 130 psychológov a pedagógov, ktorí sa vlani v júni podpísali pod výzvu zabrániť „šíreniu rodovej ideológie“ do školských osnov.
V reakcii na výzvu vedci z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a odborníci na rodové štúdie zvolali v januári 2015 tlačovú besedu, kde tvrdili, že signatári manipulujú verejnosťou napríklad tým, že používajú pojem rodová ideológia, ktorý neexistuje.
Signatári výzvy Aliancie za rodinu vzápätí zverejnili tlačovú správu, kde sa sťažovali na znevažovanie svojej odbornosti. Poukázali na to, že kritici pracovali s neautorizovaným dokumentom.
„Dávam vám do pozornosti túto výzvu a budem rada, keď sa s ňou oboznámite a budete sa ňou zaoberať,“ ukončila svoj výstup Verešová.
Dubovcová reagovala, že pokiaľ ide o referendum, tak rovnako ako Verešová argumentuje tým istým článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý sa týka práva na ochranu súkromia a rodinného života.
„Čiže je to rovnaké právo, len každá skupina sa na to pozerá inak,“ povedala Dubovcová.
Hrnko nechcel nudiť
Počas výboru vystúpil aj poslanec za Slovenskú národnú stranu Anton Hrnko, ktorý sa venoval Ústavu pamäti národa. Kritizoval riaditeľa ústavu Ondreja Krajňáka za to, že napomenul Jána Bobáka za neplnenie svojich pracovných povinností.
Bobák je zamestnanec sekcie vedeckého výskumu ústavu, ktorý skúma obdobie komunistickej neslobody. Ide pritom o bývalého člena komunistickej strany a lektora marxizmu-leninizmu.
„Vám nevadí, že pán Bobák bol pracovník ústavu marxizmu a leninizmu. Vám prekáža, že je národne orientovaný, to je váš problém,“ povedal Hrnko.
Po tejto vete ho predsedníčka výboru Erika Jurinová (OĽaNO) prerušila s tým, že či to naozaj súvisí s činnosťou výboru. Hrnko následne len dodal, že charakter ústavu sa musí zmeniť a situáciu komentoval slovami, že prítomných nechce ďalej nudiť.
„Aby som vás nenudil, keďže nemáte záujem poznať pravdu,“ povedal Hrnko.
Dubovcová zase hovorila k prázdnej sále
Ombudsmanka sa po rokovaní výboru presunula do rokovacej sály parlamentu, kde hovorila o svojich najzávažnejších zisteniach za posledný rok. Hovorila napríklad o porušovaní ľudských práv zdravotne ťažko postihnutých ľudí, rómskych detí a ľudí zaistených políciou.
„Prítomným poslancom v pléne národnej rady dávam do pozornosti neprijaté opatrenia verejného ochrancu práv systémového charakteru,“ zverejnila ombudsmanka na facebooku svoj aktuálny status aj s fotografiou takmer prázdneho parlamentu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
