Kedy sa slovenské kúpele dostanú na európsku úroveň? Odborníčka na liečebné kúpeľníctvo Janka Zálešáková tvrdí, že tam už dávno sú. Podľa ich vzoru dokonca vznikajú nové napríklad vo vojnou zničenom Kosove. V rozhovore vysvetľuje, akými zmenami prešlo slovenské kúpeľníctvo za posledných 25 rokov a ako môže pravidelná kúpeľná liečba zvýšiť kvalitu života.
Je kúpeľná zdravotná starostlivosť určená pre každého alebo len pre chronicky chorých?
„V Európskej únii je vízia, aby všetky štáty prijali preventívne programy, ktoré by pridali do života každého Európana dva roky v dobrom zdraví. Dožiť sa sto rokov, z toho pätnásť rokov v zlom zdravotnom stave je zlé. Je lepšie dožiť sa 80 rokov v dobrej kvalite života. V tomto je Slovensko podľa Eurostatu na predposlednom mieste v EÚ a medzi krajinami Visegrádskej štvorky sme poslední. V niektorých európskych krajinách je dĺžka života v dobrom zdraví o štrnásť rokov dlhšia. Dávam si za osobný cieľ presvedčiť kompetentných a širokú verejnosť, že liečebné kúpele môžu tento nepriaznivý stav na Slovensku zmeniť.“
Aký postoj majú zdravotné poisťovne ku kúpeľnej liečbe?
„Kúpeľná starostlivosť je chápaná ako následná zdravotná starostlivosť. Ak vás často bolí šija a ramená, nikdy ste s tým však neboli u lekára, prvá zdravotná starostlivosť nebude kúpeľná. Stretla som sa nedávno so sťažnosťou pacienta s reumatickým ochorením, pre ktoré je sledovaný u lekára viac než 50 rokov. Posledný rok však štyrikrát nebol u reumatológa, lebo nemal akútne ťažkosti. Kúpeľnú liečbu mu zamietli. Poisťovne si vytvorili vlastné podmienky, niekedy mám podozrenie, že nad rámec zákona.“
Čo odporúčate pacientom?
„Aby si dali potvrdiť od lekára, že sú pre dané ochorenie evidovaní, a podali sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“
Podľa našich informácií poisťovne často schvália pobyt dieťaťu, no nie rodičovi ako sprievodcovi.
„Sprievodca dieťaťa má podľa zákona nárok na čiastočnú úhradu pobytu v kúpeľoch. Zdravotné poisťovne Dôvera a Union ju uhrádzajú, ak má dieťa tri až šesť rokov, VšZP - pre mňa z nepochopiteľných dôvodov - len od troch do štyroch rokov veku. Ak opäť porovnávam s Nemeckom, tam poznajú plne hradenú kúpeľnú starostlivosť ‚matka s dieťaťom‘. Evidujeme však aj sťažnosti rodičov, že dieťaťu s opakovanými ochoreniami dýchacích ciest zamietli kúpeľný návrh, pretože bralo za posledný rok len raz antibiotiká. To je vraj málo na to, aby išlo do kúpeľov...“

Zmenil sa počet pacientov v kúpeľoch po zmenách v roku 2012, keď sa časť úhrad presunula na pacientov?
„Totálny pokles bol zaznamenaný pri duševných chorobách, kde si klienti musia platiť ubytovanie aj stravu. Mnohí z nich sú však v invalidnom dôchodku a nemôžu si to dovoliť. Predtým chodilo do kúpeľov 800 takýchto pacientov, dnes menej ako 50. Miernejší pokles bol i pri iných chorobách.“
Sú Slováci ochotní chodiť do kúpeľov ako samoplatcovia?
„Ak dostanú uhradenú aspoň zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a stravu sú ochotní si zaplatiť. Ak sú to však dôchodcami a majú finančný problém, prídu len na kratší pobyt. Aj tu je dobrým príkladom Nemecko. Európsky turistický inštitút v Trier publikoval pred desiatimi rokmi štatistiku, podľa ktorej až 73 percent nemeckých seniorov chodí každý rok do kúpeľov.“
Ako sa zmenila situácia v slovenskom kúpeľníctve po roku - 1989? Zanikli niektoré kúpele?
„Kúpele prešli privatizáciou v rokoch 1994 až 1996. Všetky podniky sa transformovali na akciové spoločnosti. V niektorých je dodnes väčšinovým akcionárom štát. Zánik kúpeľov nie je až taký dramatický. Skôr sa znížili počty lôžok. Zanikli len kúpele v Korytnici a kúpeľný podnik na Štrbskom Plese, ktorého majitelia, finančná skupina J&T, požiadali o zrušenie licencie.