BRATISLAVA. "Rozplakala som sa, že nikam nechcem ísť," spomína si dnes 12- ročná Anna zo stredného Slovenska na násilné odobratie od jej otca. Nie je to jej skutočné meno, denník SME, ktorý rešpektoval jej žiadosť o anonymitu, ho však pozná.
Keď Annu odobrali od otca mala len sedem rokov. Rovnako ako Marco, ktorého súdny úradník minulý piatok necitlivým spôsobom zobral zo základnej školy v Brehoch pri Novej Bani.
Sociálna poradkyňa a bývalá šéfka bratislavského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ida Želinská a zástupca Rady pre práva dieťaťa Jozef Tinka sa zhodujú, že na Slovensku dochádza k desiatkam násilných odobratí detí.
Za minulý rok vybavili súdy podľa údajov ministerstva spravodlivosti 615 návrhov na odňatie dieťaťa. Údaj, koľko z nich skončilo skutočným odobratím dieťaťa, nemá.

Držala som sa otca okolo krku
"Na slovenčine prišla do triedy pani zástupkyňa, ktorá mi povedala, aby som išla do riaditeľne," spomína si Anna na deň, keď ju pred piatimi rokmi odobrali otcovi. "Mala som si zbaliť aj veci."
Keď prišla do riaditeľne boli v nej už okrem riaditeľa aj ľudia zo sociálky a právnik jej matky, ktorí si všetko natáčali podobne ako v Marcovom prípade. "Vôbec som nechápala, o čo ide," spomína si dievča. Našťastie riaditeľ zavolal jej otcovi, ktorý nevedel, že mu odoberajú dcéru.