Drastická udalosť, keď malého Marca odvliekol z triedy súdny úradník pred očami spolužiakova učiteľky, je len jeden z mnohých smutných prípadov. Detí, ktoré prežívajú stres pre rodinné konflikty a necitlivý postup štátu, sú tisícky. Tvrdí to JOZEF TINKA, vysokoškolský učiteľ, jeden zo zakladateľov Rady pre práva dieťaťa.
Ako by ste udalosť z Brehov komentovali?
„Prípad má dve roviny. Jednou je intervencia štátu. To, čo sa udialo v škole v Brehoch, je zločin. Netreba používať žiadne eufemizmy. Stačí si pozrieť Dohovor o právach dieťaťa. Fakt, že dotyčný súdny úradník už nepôsobí na svojom mieste, je len prvým krokom. Podľa mňa sa dá tento skutok považovať za týranie. Zdravotná komisia Rady Európy v roku 1992 zadefinovala pojem systémové týranie dieťaťa a povedala, že vždy, keď štát postupuje zle alebo násilne, sa dieťa stáva obeťou viackrát. Za týranie sa považuje aj to, keď na dieťa kričíte alebo v ňom vyvoláte strach. Zástupca štátu teda týral jemu zverenú osobu. Navyše je to traumatický zážitok pre ostatné deti. Rovnako vinný je aj ten, kto poskytne súčinnosť, v tomto prípade sociálna pracovníčka, ktorá nijako účinne nezasiahla. Ale takýto precedens by bol asi veľmi závažný. S trochou zveličenia sa dá povedať, po roku by sme mali mnohých súdnych úradníkov a kolíznych opatrovníkov pred súdom.“
Je to také rozšírené konanie?
“"Mojou inšpiráciou je moja vlastná dcéra. Rozviedol som sa, našiel som si druhú ženu a máme spolu dcérku. Keď sa náš vzťah skončil, ocitol som sa takisto v pozícii otca, ktorý už päť rokov zápasí o možnosť kontaktovať sa so svojou dcérou."
„
„Som presvedčený, že je. Druhá rovina prípadu je necitlivý spôsob, akým sa o ňom verejne diskutuje. Ani matku dieťaťa, ani starých rodičov nepoznám, ale netrúfol by som si napríklad tvrdiť, že prejavila o dieťa záujem iba preto, aby získala vyššie dávky. A ak o nej niekto verejne hovorí také veci, ako napríklad, že mala abnormálnu maternicu, je to veľmi hrubý zásah do jej práv. Prečo má teraz celá republika riešiť intímne veci nejakého človeka? Je tiež absolútne neprípustné zverejňovať chorobopis dieťaťa, jeho diagnózy. Zákon o zdravotnej starostlivo považuje takéto informácie za predmet mlčanlivosti. Ako to prípad posunulo? Veľmi nebezpečné je aj to, že chlapec sa dozvedel, že bol nechcený. A prečo sa zverejnila jeho fotografia? Prípad sa dal mediálne pokryť aj bez takýchto zásahov do súkromia zainteresovaných.“
