V zemi máme zlato, ropu, plyn aj urán. Ľudia ťažbu odmietajú

Pripravili: Viera Juhászová a redaktori MY a Korzár

BRATISLAVA. Ťažiarske spoločnosti narážajú na Slovensku na vehementný odpor obyvateľov a samospráv všade tam, kde sa pokúšajú o prieskum a ťažbu.

Naposledy sa o tom presvedčili zástupcovia ropnej spoločnosti v Prešove, keď ich musela z tlačovky pred rozvášneným davom vyviesť ochranka. Svoje o tom vedia aj spoločnosti, ktoré sa pokúšajú ťažiť urán, alebo zlato.

Na Slovensku sa ťaží približne 200 ložísk energetických, rudných, nerudných a stavebných nerastných surovín. Je to približne tretina všetkých výhradných ložísk na Slovensku.

Na Slovensku sa ťaží najmä:

vápenec a cementárske suroviny
magnezit
zlato
hnedé uhlie – lignit
dolomit
bentonit
stavebný kameň

Podľa ročenky Nerastné suroviny Slovenska, ktorú vydáva Štátny geologický ústav D. Štúra, máme 16,5 miliardy ton energetických, rudných, nerudných a stavebných nerastných surovín.

Naviac sa ťažia vápence a cementárske suroviny, nasledujú magnezit, zlato, hnedé uhlie a lignit, dolomit, bentonit a stavebný kameň. Väčšinu vyťažených surovín vyvážame.

V Kremnici sa nachádza naše najväčšie ložisko zlata a striebra. Zlata je tam viac ako 30 ton, striebra 200 ton. Veľké zásoby striebra sú aj v Rožňave. Ďalšie významné ložisko zlata je Detva-Biely vrch . Jeho množstvo nie je známe.
Uránové rudy sa nachádzajú na niekoľkých miestach, najvýznamnejšie ložisko je v tesnej blízkosti Košíc.

Kde sa prestalo ťažiť uhlie, pestujú hlivy a zeleninu

HORNÁ NITRA. Na hornej Nitre sú najväčšie zásoby hnedého uhlia na Slovensku. V niektorých častiach regiónu sa však už uhlie postupne míňa. Bane však plánujú otvoriť nový ťažobný úsek. V hornonitrianskom regió-ne podľa archeológov spaľovali povrchové uhlie ľudia už v ranom stredoveku.

Priemyselná hlbinná ťažba sa začala v roku 1909 v Handlovej. O tridsať rokov neskôr vyťažili prvé uhlie v Novákoch a v roku 1962 pribudol dobývací priestor aj v Cigli. Práve v ňom sa zásoby vyčerpali ako prvé.

Hornonitrianske uhlie končí v prevažnej väčšine v Elektrárni Nováky, ktorá jeho spaľovaním vyrába elektrickú energiu.

Región hornej Nitry sa vďaka ťažbe rozvíjal, množstvo ľudí našlo zamestnanie v baníctve a podporných odvetviach.

Nie všetci boli z ťažby nadšení. Rozširovanie ťažobných úsekov v 80. rokoch minulého storočia ťažko niesli najmä obyvatelia obce Koš, pod ktorou sa nachádzajú významné zásoby uhlia. Časť obce mu preto musela ustúpiť. Zachrániť sa podarilo časť miestneho kostola, ktorú premiestnili do novej časti obce, kde postavili nový kostol.

Kým v Handlovej sa dobývanie dostáva do útlmu, v iných častiach hornej Nitry bane plánujú novú ťažbu.

Od roku 2023 by chceli ťažiť uhlie v dvanástom ťažobnom úseku v Novákoch. Vyžiada si to pravdepodobne preloženie železničnej trate či odklonenie koryta rieky Nitry.

Hnedé uhlie

Hnedé uhlie sa využíva najmä v energetike, v menšej miere v chemickom priemysle. Lignit predstavuje najmenej kvalitnú surovinu.
Upravený sa používa aj ako prísada na výrobu tehál.
Hnedé uhlie a lignit sa nerecyklujú.

Tam kde dochádza k utlmeniu ťažby, hľadajú bane iné možnosti zamestnávania.

Už roky sa tak podzemie využíva na pestovanie hlivy ustricovitej, teplo z podzemia na vyhrievanie skleníkov, v ktorých pestujú rajčiny.

Najnovšie bane otvorili v Handlovej rybiu farmu a vybudovali skleníky, v ktorých pestujú uhorky.

Nitra – zaprášený región

NITRA. V regióne Nitry prevláda najmä ťažba nerudných surovín – stavebného kameňa, vápenca, štrkopieskov a tehliarskej hliny. Príroda a obyvatelia trpia najmä hlukom a prachom.

Dobývací priestor Žirany – Žibrica, kde sa ťaží vápenec, leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Leží v tesnej blízkosti prírodnej rezervácie Žibrica a v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu Zobor, lepšie povedané, bol vyňatý z tohto územia. Vápenku postavili v Žiranoch už v roku 1959.

Prach a hluk si roky užívali aj obyvatelia Jelenca, v roku 2011 sa s ťažbou skončilo, zrejme k tomu prispeli aj protesty občanov a medializácia.

Pod Golianovom a okolitými obcami sa nachádzajú zásoby zemného plynu. Objavila ich v 70. rokoch spoločnosť Nafta Gbely. Spoločnosť Engas Nitra má v Golianove tri aktívne ťažobné sondy, ktoré ťažia od roku 2000. Zemný plyn využíva a tepláreň Chrenová.

Lomy sa nachádzali aj priamo v Nitre. Jedným z nich je zoborské jazierko, ktoré bolo pôvodne žulovým lomom. Ťažilo sa v ňom od roku 1860. Okolo roku 1893 sa však v lome objavila voda a baňa sa postupne zmenila na jazero. V roku 1926 tu dokonca nakrátko zriadili vodoliečebný ústav. Druhý takzvaná Rolfesova baňa sa nachádza v centre mesta.