BRATISLAVA. Slovenské predsedníctvo bude presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie vrátane fiškálnej integrácie, Energetickú úniu a jednotný digitálny trh, udržateľnú migračnú a azylovú politiku únie či rozvoj obchodnej politiky.
To sú priority predsedníctva v Rade EÚ, ktorého sa Slovensko ujme 1. júla. Predstavil ich v utorok poslancom Národnej rady SR minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
"Prioritnou témou nášho predsedníctva bude hospodársky silná únia. Budeme presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie vrátane fiškálnej integrácie. Vo finančnej oblasti je jednou z kľúčových tém podpora malých a stredných podnikov. Cieľom slovenského predsedníctva bude dosiahnuť pokrok pri budovaní únie kapitálových trhov," povedal Lajčák v pléne.
Udržateľná migračná politika
Slovensko chce tiež podporovať rozvoj projektov ako Energetická únia a jednotný digitálny trh. "Budeme klásť dôraz na odstraňovanie bariér a rozvoj digitálnej ekonomiky," povedal minister. V súvislosti s Energetickou úniou zdôraznil cieľ bezpečnej a čistej energie za dostupné ceny pre spotrebiteľov.
Ambíciou Slovenska bude aj nasmerovať Úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike. Má byť založená na ochrane vonkajších hraníc, znovuobnovení Schengenu a na spolupráci s tretími krajinami. Slovenské predsedníctvo sa podľa Lajčáka zameria aj na legálnu migráciu.
"S cieľom zatraktívniť pobyt v Únii pre vysokokvalifikovaných migrantov, akými sú napríklad zakladatelia start-upov a podnikatelia," povedal minister.
Slovenské predsedníctvo podporí aj aktívnu realizáciu revidovanej európskej susedskej politiky. "Politika rozširovania zostáva najúčinnejším transformačným nástrojom EÚ vo vzťahu ku krajinám v susedstve. Preto sa zameriame na udržanie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania," doplnil šéf slovenskej diplomacie.
Kľúčové rokovania o TTIP
Podporovať bude predsedníctvo aj agendu obchodnej politiky. "V popredí sú bilaterálne rokovania o voľnom obchode s tretími krajinami. Za kľúčové sú považované rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve so Spojenými štátmi (TTIP), ako aj schvaľovací proces Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou (CETA)," vymenoval Lajčák.
Zdôraznil, že predsedníctvo tu však má obmedzené kompetencie, keďže rokovania vedie v mene Únie Európska komisia.
Lajčák zdôraznil, že ambíciou slovenského predsedníctva bude teda presadzovať udržateľné riešenia, ktoré prispejú k ďalšiemu rozvoju EÚ a zabránia jej ďalšej fragmentácii.
Poukázal, že v Bratislave sa uskutoční počas predsedníctva 19 ministerských podujatí, 180 podujatí na pracovnej úrovni a sedem podujatí parlamentnej dimenzie. "Očakávame na Slovensku účasť približne 20.000 delegátov z krajín EÚ," uzavrel minister zahraničných vecí.
Lajčák: Lepšia alternatíva ako EÚ nie je
Minister zahraničných vecí pred poslancami vyhlásil, že l epšia alternatíva pre Slovensko ako byť členom Európskej únie, neexistuje. Povedal to v reakcii na kritiku únie od Milana Krajniaka (Sme rodina). Ten ostro kritizoval údajné vzdávanie sa suverenity Slovenska v prospech Bruselu, v ktorom chce podľa jeho slov Slovensko pokračovať aj počas svojho predsedníctva v Rade EÚ.
Lajčák súhlasí s názorom opozičného poslanca Jozefa Viskupiča (OĽaNO-NOVA), že z únie sa nedá vystúpiť. "V Európe každá krajina je v nejakom vzťahu k EÚ, a ak by sme chceli odísť, museli by sme to naše malé Slovensko zbaliť a odniesť ho niekam do Mongolska. Najlepšia alternatíva pre nás je členstvo v EÚ a prehlbovanie únie. A to, aby Slovensko zostalo v jadre EÚ," zdôraznil Lajčák.
Krajniakovi tiež odkázal, že Slováci sa nešmykli do žiadnej bruselskej jamy. Pripomenul, že o vstupe do únie rozhodli v referende, ktoré bolo z doterajších jediné platné. Vstup do únie Slovensku podľa Lajčáka pomohol. "Odkedy sme v EÚ, dramaticky sa zvýšila životná úroveň občanov. Keď sme vstupovali do únie, mali sme 47 percent priemeru a dnes máme 75 percent priemeru. Žiadna krajina v Európe nerástla za posledných 12 rokov tak rýchlo ako SR," poukázal.
